Pre rodinu obetovala hereckú kariéru. Eva Landlová pozná tajomstvo dlhovekosti, ktoré netkvie v elixíroch
Eva Landlová sa smeje, že fajčí ako Turek a vraj keby prestala, bolo by do pol roka po nej.
„Mama bola vždy veľmi dobrá herečka, a napriek tomu sa celý život venovala viac môjmu bratovi, mne a otcovi. Obetovala kariéru pre rodinu,“ prezradil herec Matej Landl o svojej mame Eve Landlovej, ktorá sa herečkou stala iba vďaka mimoriadne šťastnej náhode. Jej osud totiž takmer spečatili komunisti, ktorí jej otca po vykonštruovanom procese odvliekli do väzenia a ju poslali pracovať do hutného kombinátu v Košiciach. To všetko preto, že ich rodina počas druhej svetovej vojny pomáhala nevinným ľuďom.
Skrývali priateľov
Eva sa narodila 23. decembra 1931 ako prostredné dieťa Jozefovi a Kataríne. V čase, keď sa Eva vypýtala na svet, jej mama práve piekla makovník a orechovník. Dcére potom často opakovala, že to nestihla dopiecť, pretože musela utekať do pôrodnice. Eva Landlová si napriek jemnej výčitke narodeniny vždy užila.
„Rodičia ma s veľkou láskou obdarovali a povedali mi: ,Toto máš pod stromčekom, toto máš na meniny, toto na narodeniny a toto od Ježiška,‘ takže to bolo veľmi príjemné a pekné,“ spomínala pre Pamäť národa Eva, ktorá svoje detstvo strávila na ľade. Otec totiž trval na to, aby dcéry športovali, a tak sestry Dulkové začali chodiť na krasokorčuliarske tréningy. Bezstarostné detstvo ale prerušila druhá svetová vojna.
Dulkovcov sa dotýkala o to viac, že ich otec mal medzi Židmi blízkych priateľov. Jedného dňa sa rozhodol, že bude svojich priateľov skrývať. „V pivnici sme mali niekoľko kamarátov môjho otca, Židov. V tom čase sme boli evakuovaní v Pezinku a nechali sme na záhrade psa. Otec ho tam chodil akože kŕmiť,“ prezradila pre Pamäť národa pani Eva, ktorá nakoniec vojnu s celou rodinou prežila.
Tvárila sa, že sa jej nepáči
Po vojne sa jej začalo dariť v krasokorčuľovaní, a to až tak, že sa v roku 1948 stala majsterkou Slovenska. Šport jej priniesol nielen úspechy, ale aj životnú lásku – manžela Františka, ktorého nikto nevolal inak než „Čiči“.
„Bol o štyri roky starší a keď k nám prišiel do klubu, nejako som si ho nevšímala. Počas konzervatória som bola rok v Martine. Keď som sa vrátila, náhodou sme sa stretli v električke. Bol to pekný chlap, ale ja som sa dlho tvárila, že sa mi nepáči,“ spomínala pre Šarm pani Eva, ktorá si nakoniec Františka zobrala za muža. Do poslednej chvíle nemala na svadbu šaty.
Boli radi, že nehučí siréna
Článok pokračuje na ďalšej strane:
