Peter z Česka bol komorníkom Freddieho Mercuryho. Dodnes si pamätá posledné slová, ktoré mu povedal

„Jediné dve ‚neresti‘, ktoré mi napadajú, boli, že chodil každý večer do baru a nakupovať. Vždy, keď sa nudil, tak veľmi rád chodil po starožitníctvach a aukčných sieňach,“ prezradil Peter Freestone. Dobre si pamätal nielen na všetky nákupy, ale aj legendárne oslavy, ktoré Mercury usporiadal. „Nešlo o skromné domáce párty, niekedy uňho bolo aj dvesto ľudí. Freddie mal zo všetkého najradšej tematické večierky,“ hovoril v šou Jána Krause o oslavách, na ktorých bolo niekedy zamestnanci klubu úplne nahí a oblečenie mali na sebe iba namaľované.

Aj keď si mnohí myslia, že Freddie Mercury bol bláznivým aj v súkromí, nebolo to tak. Doma podľa Petra pôsobil vždy bezstarostne, v pokoji sedel pred televíziou, alebo sa hral s mačkami. „Robil úplne normálne veci,“ vysvetlil pre CNN Prima News. Aj keď komorníkovi Petrovi hovoril všetko, to, že má AIDS, tajil aj pred ním.

Posledné slová

„Spomínal, že je chorý a že má problém s krvou, ale nie nejako často. Ani mne presne nepovedal, o akú chorobu ide. Nikto z nás si nebol úplne istý. Vedel o svojej chorobe od roku 1987, kapele to oznámil až o dva roky a rodina to vedela o ďalší rok neskôr. Keď mi to Freddie povedal, myslel som si, že má nález na pečeni, pretože miloval vodku,“ spomínal pre frontman.cz Peter Freesone. Freddieho vraj choroba nezmenila. Nikdy podľa neho nemal depresie a dokázal prijať realitu života.

„Od okamihu, keď sa dozvedel, že trpí ochorením AIDS, vedel, že zomrie. Nikto nevedel, koľko mu ešte ostáva času, či sú to týždne, mesiace alebo roky. Bolo mu jasné, že mu veľa času neostáva,“ prezradil Peter Freestone. Bol svedkom toho, ako chcel spevák žiť svoj život naplno až do úplného konca.

Napriek chorobe dokončil albumy Miracle aj Innuendo. Za posledné štyri roky života toho vraj stihol viac ako kedykoľvek predtým. Peter Freestone bol po spevákovom boku aj v jeho posledných chvíľach. Posledné slovo, čo mu Freddie povedal, bolo ďakujem.

„V ten deň, keď ráno umrel, sme sa noc predtým rozprávali. Hovoril som mu, že už pomaly pôjdem a on len vzal moju ruku a pozrel sa mi do očí a povedal ‚ďakujem‘. A ja neviem, či mi ďakoval za tých spoločných 12 rokov, alebo za tú noc, keď som sa s ním rozprával. Možno už v tom čase vedel, čo sa stane,“ hovoril o poslednom spoločnom momente. Po jeho smrti bol Peter ako ochrnutý a boli chvíle, keď nedokázal nájsť dôvod, aby vstal z postele. Po troch rokoch sa dokázal vrátiť do bežného života, začal pracovať na neurologickom oddelení v Guy’s Hospital v Londýne, kde sa staral o chorých. Freddie bol však stále súčasťou jeho života a prenasledoval ho ako vlastný tieň.

Ako sa dostal do Česka

Článok pokračuje na ďalšej strane: