Vatikán bol proti. Pozrite si, ako sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska

Katolíci na Slovensku si 15. septembra pripomínajú sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Tento deň bol zákonom Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 vyhlásený za deň pracovného pokoja.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412. Pre celú cirkev bol ustanovený pápežom Benediktom XIII. v roku 1727.

Mariánsky kult ako súčasť cyrilometodskej tradície Slovákov v spojení so siedmimi bolesťami Panny Márie, v ktorých slovenský ľud nachádzal v čase nepriazne útechu, sa stali pevným základom pre to, aby jej bola vyjadrená patričná úcta.

Sedem bolestí

Sedem bolestí Matky Božej treba chápať predovšetkým ako symbol, pretože číslo sedem v biblickom ponímaní znamená plnosť. Prvou bolesťou, ktorú Panna Mária prežila, je proroctvo Simeona o meči, ktorý jej prebodne srdce, druhou jej útek spolu s Jozefom a malým Ježišom do Egypta, tretiu bolesť spôsobuje strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme, ďalej nasleduje stretnutie Márie s Ježišom počas krížovej cesty, piate utrpenie tvorí ukrižovanie a smrť Ježiša, šieste snímanie jeho tela z kríža a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.

Najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii na území Slovenska pochádza z polovice 13. storočia a nachádza sa v Trstíne-Hájičku pri Trnave. Ústredným miestom jej uctievania sa však stal Šaštín. Práve v tejto lokalite sa nachádza Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je barokovým kláštorným komplexom postaveným v rokoch 1733 až 1762.

Kult uctievania Sedembolestnej Panny Márie je spojený s príbehom o grófke Angelike Bakičovej, ktorá sa ešte v roku 1564 na ceste v kočiari pohádala s manželom Imrichom Coborom, hradným pánom Šaštína. Ten ju z kočiara vykázal a grófka sa preto obrátila k Bolestnej Matke Božej, pričom prisľúbila, že na mieste, kde sa s manželom pohádala, nechá umiestniť na jej oslavu sošku. Konflikt medzi manželmi sa vyriešil a Angelika svoj prísľub splnila. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes. Práve vďaka tomu sa postupne rozšírila úcta k Sedembolestnej.

Chceli sme, aby za nás orodovala

Začiatkom apríla 1927, keď sa pripomínalo 200. výročie ustanovenia sviatku Sedembolestnej Panny Márie pápežom Benediktom XIII., podali slovenskí katolícki biskupi žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu - Matka sedembolestná, oroduj za nás. Kongregácia obradov túto žiadosť 8. apríla 1927 najprv zamietla.

O dva týždne, na ďalšom zasadnutí, sa kongregácie k žiadosti vyslovila kladne s tým, že je povolené pridať v závere litánií prosbu: "Oroduj za nás, Matka Sedembolestná" s odpoveďou: "Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových".

Dekrét o Márii a slovenskom národe

Pápež Pius XI. následne 22. apríla 1927 vydal dekrét Celebre apud gentem Slovacum (Slávna u slovenského národa), na základe ktorého sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska.

Slovenskí veriaci sa o pápežskom dekréte dozvedeli 22. mája 1927 v Šaštíne, kde sa konalo pútnické zhromaždenie. To sa zachovalo dodnes a každoročne sa v Šaštíne na národnej púti v tento deň stretajú tisícky pútnikov.