Akoby zázrakom prežila nehodu autobusov pri Brne. Jej úprimný list obetavým záchranárom dojme každého
Ten deň sa mi nezmazateľne zapísal do pamäti, vracia sa žena k dráme, počas ktorej sa druhýkrát narodila.
Hoci od nešťastnej udalosti pri Brne, kde došlo k stretu českého a slovenského autobusu, ubehli už dva mesiace, záchranným zložkách dodnes chodí množstvo ďakovných správ. Na mieste totiž ratovali desiatky ľudí rôznych národností, medzi ktorými sa ocitla aj Nemka Deborah. Tá sa svojím hrdinom rozhodla poďakovať tradične - ručne písaným listom. Jej silné slová by si však mal prečítať každý.
Na ten deň nezabudne
„Ten deň sa mi nezmazateľne zapísal do pamäti. Veľa som sa naučila o ľudskosti, láske, rodine, ale hlavne o tom, aké je dôležité vážiť si život a zdravie, pretože počas jedinej sekundy môžete oboje stratiť,“ poodhalila Zdravotná záchranná služba Juhomoravského kraja slová, v ktorých sa Deborah vrátila späť k dráme, ktorá sa odohrala 17. júla na D2 pri Brne.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=672171231717223&set=a.443129267954755
V ten deň totiž na diaľnici zhustla premávka a hoci šoféri prispôsobili svoju rýchlosť, vodič českého autobusu na túto skutočnosť nestihol zareagovať včas. V zlomku sekundy nabúral do slovenského autobusu idúceho pred ním. Ako jediný za to zaplatil životom, pričom záchranári na mieste ratovali ďalších 76 ľudí 25 národností.
Ďakujem vám
„Mala som viac šťastia ako rozumu, že sa mi nestalo nič horšie. Môžem ale povedať, že vy všetci, ktorí ste nám venovali svoj čas a energiu, ste boli hrdinovia,“ pokračovala vďačne Deborah, ktorá z desivej nehody akoby zázrakom vyviazla bez vážnejších zranení.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=639550878312592&set=a.443129281288087
„Vy všetci ste v neustálom každodennom strese a niekedy venujete viac času svojej práci a pacientom než svojej vlastnej rodine. Viem, že niekedy nemáte ďaleko k tomu si po ťažkom dni len sadnúť a plakať, alebo že sa nemôžete ani pohnúť,“ vžila sa pasažierka do kože záchranárov.
Podľa jej slov hrdinovia v uniformách vidia každý deň toľko, koľko ostatní nevidia za celý život. „Za každú slzu, ktorú ste mi (metaforicky) zotreli z tváre, za každý váš úsmev a za každé vaše objatie (alebo presnejšie za to, že ste ma prenášali), za každé milé a upokojujúce slovo, za každý druh pomoci a za všetkých, ktorí tam toho dňa boli, by som chcela povedať: ĎAKUJEM VÁM,“ uzatvára vďačne Nemka, ktorá záchranárov listom poriadne dojala.
