FOTO: Mám hendikep, no svet sa neskončil, hovorí Maroš. Splnil si sen a v horách zachraňuje životy
Meria len 130 centimetrov, no je dôležitou súčasťou Horskej záchrannej služby.
„Pokiaľ na číslo 18 300 zavolá človek z Malej Fatry, dostane odpoveď z Vysokých Tatier. Preto musí operátor dobre poznať miestopis všetkých našich horských oblastí. Samozrejme, nedá sa byť stopercentný, preto nám pomáhajú mapové podklady. Z informácií, ktoré nám volaný, poskytne si ho musíme v tých mapách vedieť dohľadať,“ pokračuje. V dnešnej digitálnej dobe sa často opierajú aj o GPS súradnice, ktoré im vedia poskytnúť priamo ľudia v núdzi.
Nebojí sa ani terénu
Hoci odmalička miloval hory, aby sa mohol stať súčasťou Horskej záchrannej služby, svojmu snu obetoval všetko. Vyštudoval urgentnú zdravotnú starostlivosť, v bakalárskej práci sa venoval využitiu vrtuľníka na záchranné akcie a roky sa venuje záchranárskej kynológii.
„Začínal som s mojim labradorom Badym, ktorý je už dôchodca. Bol som figurantom, pomocníkom a momentálne si vychovávam Badyho nástupcu, jedenapolročného nemeckého ovčiaka. Kodyho ale čaká ešte veľa práce. Snáď raz z neho niečo bude,“ hovorí mladík.
Pomáha aj v teréne
To, že pracuje na tiesňovej linke však neznamená, že sa sám nezapája do záchranných akcií v teréne. „Snažím sa pomôcť po zdravotnej stránke. Alebo pri pátraní so psom. Človek, ktorý má určité znevýhodnenie, musí mať vysokú dávku sebareflexie. Vedieť si povedať toto áno a, naopak, na toto nemám,“ zdôrazňuje. Nechodí na záchranné akcie, kde by bol zbytočný, či tam, kde by mali jeho kolegovia robotu nedajbože aj s ním.
„Vo všeobecnosti musí každý človek poznať svoje hranice. A tým, že mám nejaký hendikep, sa svet neskončil. Sú ľudia, ktorí nemajú ani také možnosti, aké mám ja. Preto hrám s kartami, ktoré mi boli rozdané a je len na mne, ako s nimi naložím,“ uzatvára Maroš Vojtek.
