Po rozvode začínal úplne odznova. Peter Kočiš s Mirkou ukázali, že dobrý vzťah je ako dobrá polievka
Známy moderátor pred niekoľkými rokmi prekonal ťažký rozvod.
„Je to veľmi príjemná, inteligentná, krásna žena, ktorá mi v živote veľmi pomohla. Mirka je zlatúšik,“ nešetrí chválou, keď hovorí o svojej priateľke. Peter Kočiš pred časom prekonal veľmi ťažké časy, po vyše dvadsiatich rokoch sa rozviedol s manželkou Nelou a skončil bez bývania a v podnájme. Napriek tomu sa pod ťarchou problémov nezložil, ale so svojím osudom sa statočne popasoval. Naučil sa, že aj po najväčšej búrke vyjde slnko. Toto je jeho príbeh.
Hľadali kráľovského synčeka
Peter Kočiš sa narodil 19. októbra 1965 v Nitre a prvýkrát sa na televíznej obrazovke objavil pred vyše päťdesiatimi rokmi ako päťročný. Bol členom Detskej dramatickej rozhlasovej družiny a v televízii hral ako dieťa a neskôr aj ako tínedžer. No ako vraví, na začiatku bola náhoda.
„Konkurzy vtedy ešte neboli tak ako dnes. Režisérka Zora Bachnárová hľadala chlapca do inscenácie Svetská krása. Mal sa tam zjaviť na pár minút kráľovský synček. Otec vtedy pracoval v televízii ako dramaturg, režisérka sa teda pýtala kolegov, kto má doma chlapca v tomto veku. Otec ma priviedol do televízie, ona ma vyskúšala a už to išlo. Potom prišli ďalšie inscenácie a filmy,“ zaspomínal si v rozhovore pre týždenník Život.
Jeho prvé detské zárobky však boli na tú dobu viac ako dobré a rozhodne prevyšovali bežné vreckové. Zarobené peniaze si dokonca delil so svojou sestrou.
„Mama mi niečo odkladala, dohodli sme sa, že dostávala aj moja sestra Zuzana nejakú časť toho honoráru, to sme boli tak celkom slušne vedení. Neboli to nejaké dramatické zárobky, ale bolo to viac ako to bežné vreckové,“ spomínal kedysi pre denník Nový Čas na svoje prvé zarobené peniaze. Najväčšiu radosť mal potom z toho, že si mohol kúpiť veci za peniaze, ktoré si sám zarobil. „Samozrejme, keď som prišiel do obchodu a mohol som si za vlastné kúpiť bicykel alebo gramofón, tak to bol taký pocit, že fíha, na toto som si sám zarobil,“ dodal.
Napriek tomu, že už ako dieťa účinkoval v televízii a upierali sa na neho zraky množstva ľudí, tvrdí, že jeho detstvo bolo v podstate normálne. „Akurát bolo bohatšie o zážitky z televízneho prostredia. A to by som za nič nemenil. Určite boli aj takí, čo mi závideli. V kruhu mojich kamarátov to bolo úplne v poriadku. Ani oni, ani ja sám som to nepovažoval za niečo také, pre čo by som sa od nich odlišoval. Dôležitejšie bolo dobre zahrať hokejbalový či basketbalový zápas. Skrátka, žiadne problémy som nepociťoval,“ uviedol pre denník Sme.
50 rokov na scéne
Jeho kroky tak logicky po skončení strednej školy smerovali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, v ktorej laviciach sedel v rokoch 1984 až 1988. Ešte počas štúdia získal dvakrát cenu za herecký výkon na celoštátnej súťaži umeleckých vysokých škôl, v roku 1987 za neabsolventské predstavenie Ostrov a v roku 1988 za absolventské predstavenie Bezva finta.
Napokon sa herectvu, kamere a mikrofónu upísal na celý život. A vášeň a zanietenie pre herectvo mu vydržala až dodnes. Herectvo ho aj po rokoch stále napĺňa a s radosťou ho robí pre ľudí. „Je to možno neuveriteľné, ale zase na druhej strane som pyšný, že z toho detského herca som sa akosi tak prirodzene celkom preklenul až do dospelosti,“ priznal herec.
Podľa vlastných slov sa vraj do hereckého dôchodku ešte nechystá.
Krach najstabilnejšieho páru
Článok pokračuje na ďalšej strane:
