Nie som jej otec, vysvetľuje Miro, ktorý si adoptoval etiópsku školáčku. Chce jej dať šancu žiť lepší život
Miroslav Vajs chcel pomôcť tým, ktorí sa majú horšie, ako ľudia na Slovensku.
„Stačí to na to, aby Banči chodila do školy, pričom po škole má nejaké ďalšie aktivity. To znamená, že až šesť dní v týždni môže stráviť v bezpečnom prostredí, kde sa niečo nové naučí,“ vysvetlil s tým, že jej peniaze zabezpečia aj jedno teplé jedlo denne, školské pomôcky a z časti aj náklady na bývanie či lekárov.
Netypická forma adopcie
Nedostatočný prístup k vzdelaniu je jedným z najalarmujúcejších problémov Etiópie, aj preto je tento spôsob podpory podľa Miroslava výbornou cestou, ako deťom ukázať dôležitosť učenia sa. Napriek tomu, že ide o určitú formu adopcie, nie je úplne typická, mnohé deti žijú so svojimi biologickými rodičmi, no trápi ich nedostatok financií.
„V programe je zapojených veľa rodín, kde sa rodičia jednoducho nedokážu finančne postarať o svoje deti a chcú im zabezpečiť kvalitné vzdelanie. Ja sa preto ani nevnímam ako adoptívny otec, ale skôr ako sponzor, ktorý chce, aby mala Banchialem lepšiu budúcnosť,“ vysvetlil pre Aktuality Miroslav.
Rovnaké očakávania
Vie, že Banči má svoj život a svoju rodinu a preto ani netlačí na stretnutie s ňou, aj keď to úplne nevylučuje. Zatiaľ však raz za pol roka komunikujú prostredníctvom listov. Ona mu píše o tom, ako sa jej darí v škole a čo zažíva, on jej posiela fotografie z prírody a obrázky detí. „Aby vedela, že niekde v Európe má vzdialenú rodinu,“ dodal.
Verí, že jej listy budú časom ešte dlhšie a rovnako, ako má očakávania od vlastných detí, má ich aj od nej. „Veľmi jej fandím, verím, že sa jej aj vďaka mojej podpore podarí dokončiť aspoň základnú školu a ideálne pokračovať aj na strednej,“ dúfa Banskobystričan.
