Ľudia stoja v rade, aby si mohli vychutnať takýto výhľad. Chata pod Rysmi láka aj panoramatickou latrínou
Od obnovenia zrekonštruovanej Chaty pod Rysmi uplynulo desať rokov.
Počas výstavby boli dôležitými pomocníkmi dva vrtuľníky. Celkove uskutočnili 505 letov a na chatu dopravili viac ako 520 000 kilogramov materiálu. Chata pod Rysmi je ako jediná z tatranských vysokohorských chát prevádzkovaná iba počas letnej sezóny - od 15. júna do 31. októbra.
Panoramatická latrína
Návštevnosť chaty je rôzna. „Predchádzajúcu nedeľu na chatu vystúpilo okolo 1200 ľudí, v pondelok 300 ľudí a keďže v utorok pršalo, tak to bolo len 50 osôb. Dnešná turistika sa zmenila na stádovú turistiku. Keď dva dni prší, vystúpi denne 10 ľudí a keď na internete nahlásia pekné počasie, tak príde 2000 ľudí. Nie je to dobré. Tým pádom je aj chodníček preplnený, upchaté sú aj reťaze, kde je jeden úzky a strmý priechod. Tam sa potom čaká hodinu až dve. Takáto turistika sa objavuje posledné roky, pretože ľudia sú riadení internetom,“ priblížil Beránek.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/chatapodrysmi2250mnm/photos/a.486835534694651/2013651105346412/
Na chate je stále čo vylepšovať. „Nachádza sa tu legendárna panoramatická latrína. Príroda si dokáže veľmi dobre poradiť s tým, čo tam zostane – tzv. koreňová čistička odpadových vôd a fekálií. Možno by to chcelo niečo iné, ale aby to nebol zásah do prírody. Pred latrínou vznikajú totiž ‚šory‘, keď dôjde toľko ľudí,“ uviedol chatár.
Bez kontaktu
Beránek začínal ako nosič a doteraz na Chatu pod Rysmi stále niečo vynesie. Tá je treťou v poradí, na ktorej pôsobí. Zostal tu, lebo sa mu najviac páčila, pretože mu pripadala ako Orlie hniezdo, bez kontaktu s civilizáciou.
„Vidíte hviezdy nad hlavou, žiadne mestské svetlo, žiadny ruch. Ako keď pozeráte legendárne filmy Orlie pierko a Medená veža. Chata pod Rysmi je stále tak trošku Medenou vežou. Nejde tu signál, večer sa dajú petrolejky na stoly, žiadne svetlá, žiadna televízia. Všetko sa sem nosí, nič nám nenosí helikoptéra, iba sem tam, keď je potrebná nejaká oprava. Každý deň kráčajú traja profesionálni nosiči na chatu. Zároveň nachystávame nosenie aj turistom, že si to môžu vyskúšať. Tiež nám veľmi pomôžu – nosia plynové bomby, 20-litrové kofoly, pelety na kúrenie. Vynosí sa veľa a ešte sa aj dole všetko znáša. Teda smeti, bielizeň na vypratie, plynové bomby atď. Máme čo robiť, nenudíme sa,“ dodal Beránek.
V roku 2016 natočil režisér Pavol Barabáš dokumentárny film Sloboda pod nákladom, ktorý opisuje poslanie nosičov ako posledných mohykánov v európskych horách. Vo filme vystupuje aj chatár Viktor Beránek.
