Učiteľ v škôlke Rado: Prežívam rodinnú tragédiu a len vďaka práci s deťmi sa držím nad vodou

Aký je život muža v prefeminizovanom školstve? 

Ja to vôbec neriešim, medzi kolegyňami v Marianke sa cítim absolútne v pohode, sme dobrý kolektív, navyše školu máme v krásnom malebnom prostredí, takže svoju prácu si užívam.  

Keby by ste mali presvedčiť ďalších mužov, aby to tiež skúsili, aké argumenty by ste použili? 

Toto zamestnanie je výlučne srdcová záležitosť a neviem si predstaviť, čím iným by som niekoho presviedčal, aby učil deti v materskej škole. Úprimne, mnohí muži musia pozerať predovšetkým na výšku príjmu, tá býva pri hľadaní práce hlavné kritérium. Tým pádom školy nepatria medzi vyhľadávané pracoviská. Mnohí moji kamaráti, ktorí učia na základných a stredných školách, robia po večeroch ďalšie zamestnanie, chodia na brigády, pretože si musia k učiteľskému príjmu privyrobiť.

Asi by sme sa zbytočne pýtali, či sa cítite finančne dostatočne ohodnotený... 

Nebyť mojej manželky, ktorá akceptuje to, čo rád robím, určite by som tu nebol. Našťastie, obaja sme hodnotovo rovnako zameraní a peniaze nepovažujeme za to najpodstatnejšie v živote.  

Čo považujete za najdôležitejšiu vlastnosť človeka, ktorý pracuje s najmenšími deťmi? 

Spomínané srdce je na prvom mieste, potom je to nekonečná trpezlivosť, prirodzená autorita, ale tá musí ísť ruka v ruke so schopnosťou preukazovať deťom lásku. Kto toto v sebe nemá, určite by pri práci v škôlke trpel. Asi tak, ako ja kedysi v banke.

Najmenšie detičky majú v škôlke asi špeciálny program?

Trojročné deti sa potrebujú ešte veľa hrať, ale máme aj tvorivé zadania a týždenné témy, ktoré ich pomaly a jednoducho orientujú v živote. Vymýšľame hlavne zaujímavé aktivity, ktoré ich dokážu zaujať. Stopercentne funguje napríklad maľovanie. Už len to, že farbu tlačíme z tuby ich fascinuje, milujú štetce, veľmi rady niečo lepia a strihajú. Telesná príprava sa dá tiež fantasticky robiť aj s tými najmenšími. Vonku behajú medzi kužeľmi, mávame štafetový beh – sú to také krátke „mini aktivity“, ale deti bavia.

Mohli by ste povedať, aká je z pohľadu učiteľa naša najmenšia generácia? 

Veľmi múdra, veľmi úprimná a otvorená. Na druhej strane, vzhľadom na to, že väčšina dnešných detí má všetkého dostatok, dosť oblečenia, dosť jedla, veľa hračiek... sú niekedy veľmi náročné, niektoré sa rady nechajú obskakovať a mnohé bývajú dosť vyberavé v jedle.

Ešte stále sú v škôlkach najobľúbenejšie dukátové buchtičky? 

Každú stredu máme sladký obed a vtedy bývajú taniere rýchlo prázdne. Deti milujú hlavne koláče s ovocím a úplne najväčším hitom sú u nás „hnedé guličky“, teda čokoládové cereálie s mliekom. Keď sú na desiatu alebo olovrant, v jedálni zavládne veľká spokojnosť. 

A akí sú dnešní rodičia? 

Článok pokračuje na ďalšej strane: