Prišiel o životnú lásku aj synčeka. Jiří Suchý svoju tragédiu prekonával tým, že rozosmieval ľudí
Pripomeňte si s nami krásne pesničky a vystúpenia z dielne tejto absolútnej umeleckej legendy.
Ťažké bolo pre Suchého a Semafor obdobie normalizácie, nastúpila cenzúra, v roku 1970 mal Semafor na pár dní dokonca zastavenú činnosť. Suchý totiž v roku 1968 podpísal manifest 2000 slov, neskôr aj petíciu za prepustenie Václava Havla.
V roku 1977 sa vyhol podpisu takzvanej Anticharty (vyhlásenia, ktoré komunistická moc vyprodukovala ako reakciu na Chartu ´77). Dostal zákaz vystupovať v televízii a rozhlase, nevydávali sa platne s jeho nahrávkami, zbavili ho postu umeleckého šéfa Semaforu.
Spolupracoval aj s Radošincami
V roku 1984 začal Jiří Suchý spoluprácu s Radošinským naivným divadlom, spolu so Stanislavom Štepkom inscenovali hru Nevesta predaná Kubovi. S Molavcovou vytvorili v 80. rokoch sériu úspešných inscenácií so starnúcim kabaretiérom Jonášom a upratovačkou Žofiou Melicharovou.
Hoci sa Jiří Suchý prvý raz pred kamerou objavil ako komparzista v komédii Sobota z roku 1944, získal aj na plátnach a televíznych obrazovkách väčší herecký priestor až spoločne so Semaforom. Miloš Forman a Ivan Passer nakrútili v roku 1963 mystifikačný dokument Konkurs, ktorý je pohľadom do zákulisia súboru.
O rok neskôr veľmi úspešne preniesol Vladimír Svitáček do filmovej podoby predstavenie Kdyby tisíc klarinetů. Ďalším „semaforským“ filmom bol Zločin v šantánu (r. Jiří Menzel, 1968). Troch filmových spracovaní sa dočkali aj Jonáš s Melicharovou. Štyrikrát sa Jiří Suchý s divadlom sťahoval, od roku 2005 má súbor domovskú scénu vo vlastnom divadle v pražských Dejviciach.
Rany od života
Jiří Suchý bol dvakrát ženatý, jeho prvou manželkou bola výtvarníčka Běla Suchá. Dvojica spolu prekonala ťažkú ranu v podobe smrti synčeka, ktorý zomrel po pôrode. Obaja sa však zomkli a boli si oporou. Žiaľ, osud mu napokon vzal aj jeho životnú lásku. „Jedného dňa sa Belina cítila čoraz horšie, a tak išla do nemocnice na krvný test. Bála sa, že to dopadne zle, a mala pravdu. Bola to leukémia,“ povzdychol si Suchý v dokumentu Olgy Sommerovej s názvom „Lehce s životem se prát“.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
