Ivanovi Rajniakovi sa v manželstve nesplnil najväčší sen, svoju Magdalénku však vrúcne miloval 42 rokov
Jeho frajerkou bola puška a veľkou láskou hory.
„Hora, ty si môj svet,“ stojí dodnes na pamätnej tabuli na dome v obci Hybe. Práve tam sa narodil výnimočný slovenský herec Ivan Rajniak. Z milovaného Liptova odišiel, lebo sa chcel stať hercom. No v betónovej Bratislave vždy sníval o svojom domove, kde v horách spievali vtáky a voňali lúčne kvety.
„Sedím v Bratislave, ale už teraz túžim po zadymenej kolibe, dobrom ovčom syre a ľuďoch v horách. Sú jednoduchí, no takí rozvážni. Mám pocit, akoby si na každom kroku a v každom slove chránili tú dobrú ľudskú prapodstatu,“ vravieval Ivan Rajniak, ktorému bola najväčšou oporou v živote nielen jeho domovina, ale najmä jeho manželka Magdaléna. Vždy, keď o nej hovoril, nepoužil iné slová ako „moja Magdalénka“. Spoločne prežili celých 42 rokov, a to aj napriek tomu, že ich trápila jedna nesplniteľná túžba.
Rebel z Liptova
Vždy sa naoko urazil, keď jeho rodnú obec Hybe nazvali dedinou. „Kráľovské mesto! Hybe sú kráľovské mesto, tam som sa 10. júla v roku 1931 narodil,“ vravel s typicky prižmúrenými očami Rajniak, ktorý odmala dúfal, že bude žiť v tichu hôr, pásť kravy, orať pole a liezť po horách. Osud mu ale napísal iný scenár. Už v mladom veku sa Ivan stal členom ochotníckeho divadla, a práve tam si ho všimol profesor Rudolf Mrlian, známy divadelný kritik. Ten spozoroval, že v jeho susedstve sa pohybuje chlapec, ktorého herecké nadanie je nepochybné.
Už ako deväťročný sa tak prvýkrát postavil pred kameru vo filme Leto pod Kriváňom. Zmaturoval v Prešove na stavebnej priemyslovke, no hneď po skúškach sa naňho usmiala šťastena – prijali ho na herectvo do ďalekej Bratislavy. Za prijatie vďačil profesorovi Mrlianovi. „Možno som mal u neho aj tak trochu protekciu, lebo na skúškach som toho veľa nevedel, a predsa ma prijali,“ spomínal so smiechom Ivan, ktorý bol vždy rebelom a jeho povaha sa prejavila i na vysokej škole.
Z herca horský záchranár
V siedmom semestri z Bratislavy zdupkal späť domov, kam ho hnala láska k horám. Ivan Rajniak bol odmlada skvelým lyžiarom, a tak sa rozhodol, že herectvo na chvíľu vymení za zachraňovanie životov. Stal sa aktívnym členom Tatranskej horskej služby, konečne sa cítil šťastný a vnímal, ako mu v žilách prúdi krv. Záchranárom ale nebol dlho. Keď sa o tomto tatranskom dobrodružstve dozvedel rektor VŠMU Andrej Bagar, dotiahol Ivana späť do školy a za trest ho preradil do nižšieho ročníka.
Vtedy mladík z Liptova uznal, že jeho miesto je na javisku. Aj keď v škole toho veľa nevedel, jeho herecké majstrovstvo si rýchlo zamilovalo celé Československo. Spočívalo v skvelom stvárnení najrôznejších charakterov, či už išlo o rozpoltenú osobnosť surovca, alebo milujúceho človeka. „Mne ide hlavne o postavu. Keď je krásna, ľudská, hlboká a v človeku zarezonuje, to je pre mňa to najdôležitejšie. A je jedno, či ju hrám v televízii, vo filme, v divadle alebo v rozhlase,“ vyznal sa herec v roku 1984.
Nedalo sa s ním hádať
Prvé angažmán dostal Rajniak v Štátnom divadle Košice. Aj keď sa mu najskôr nechcelo odísť na opačný koniec republiky, svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval. Práve tam spoznal svoju životnú lásku Magdu.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
