Ivanovi Rajniakovi sa v manželstve nesplnil najväčší sen, svoju Magdalénku však vrúcne miloval 42 rokov
Jeho frajerkou bola puška a veľkou láskou hory.
Po roku 1989 sa zdalo, akoby svet na Ivana Rajniaka zabudol. Čoraz menej sa objavoval na divadelných doskách aj filmovom plátne a nakoniec sa úplne stiahol do úzadia. Kým ešte vládal, s manželkou chodili z bratislavskej Petržalky na rodný Liptov, no síl mu pre žalúdočné vredy ubúdalo. Nad herectvom v posledných rokoch svojho života len mávol rukou.
Bez hôr nevedel žiť
„Nič to pre mňa neznamenalo a ani neznamená do dnešných dní. Hory, Hybe, môj milovaný Liptov. Tam ma to ťahá,“ trápil sa. Na kopce sa však viac nedostal. Manželka Magdaléna ho s láskou opatrovala, nosila mu srdečné pozdravy z divadla, no on stratil všetku vôľu žiť. Rok pred svojím odchodom iba ležal a nevydal takmer ani hláska. Chýbali mu hory.
„Dva roky som sa dívala na to, ako mi Ivan odchádza. Keď zoslabol a nemohol sa veľmi hýbať, akoby stratil dôvod bojovať. On, ktorý každú voľnú chvíľu využil na to, aby sme zbalili tašky a náhlili sa na našu chatu, aby sa znova vrátil na svoj rodný Liptov, zrazu musel byť zatvorený v byte,“ spomínala na manželove posledné chvíle.
Ivanovi Rajniakovi po smrti splnili posledné želanie. Z Bratislavy ho previezli do Hybe, kde odpočíva dodnes. Magdaléna Rajniaková, Ivanova Magdalénka, dodnes nevie pomenovať len jedinú najkrajšiu spomienku na manžela. „Najkrajší zážitok môjho života bol, že som s ním žila skoro 42 rokov. To bol môj život s mojím Ivanom. Viac nemôžem povedať...“ dodala na záver.
