Mama ju opustila a vyrastala v nevestinci. Édith Piaf spievala o láske, no o svoju životnú prišla nečakane

Práve vďaka nemu získala prvé lekcie vystupovania, navrhol jej, aby nosila ikonickú čiernu, zoznámila sa s vplyvnými ľuďmi a dostala prezývku Môme Piaf (Vrabčiak) - mala totiž iba 142 centimetrov. Aj vďaka tejto možnosti dokázala prekonať traumatickú udalosť. Ako 17-ročná porodila dievčatko Marcelle, ktoré ako dvojročné zomrelo na zápal mozgových blán.

Neskôr zažila viacero smutných situácií, keď prišla o najdrahšie osoby. V roku 1936 bol šéf klubu Leplée zavraždený, pričom polícia ju vypočula a obvinila ako spolupáchateľku, no neskôr ju oslobodila. Pre speváčku bolo toto obdobie nesmierne ťažké, ale nakoniec pozbierala odvahu a najala si textára Raymonda Assa, ktorý jej zmenil umelecké meno na Édith Piaf. So svojím nezameniteľným zamatovým hlasom a výrazným hudobným prejavom si postupne získavala sympatie poslucháčov. V roku 1937 slávila interpretka prvé úspechy na scéne parížskeho divadla A.B.C. To už sa tešila aj zo svojich prvých vydaných platní.

Jej srdce si získal boxer

Édith Piaf pri hľadaní svojej životnej lásky bola s viacerými mužmi, ktorým otvorila svoje srdce. Celé si ho získal až boxer Marcel Cerdan, ktorého spoznala v roku 1948 na svojom turné v Spojených štátoch. Marcel bol síce ženatý a mal tri deti, no ich láska bola taká vášnivá, že im to nezabránilo, aby sa spolu stretávali.

Tu však Édith postihla ďalšia tragická udalosť. O muža snov prišla počas leteckej havárie, keď sa za ňou chystal do New Yorku. So stratou milovaného človeka sa nevedela zmieriť, svoj žiaľ utápala v alkohole a neodmietala ani drogy. Šansonierka sa síce z náročnej situácie dostala a znovu sa niekoľkokrát zamilovala, no drogám a alkoholu sa už vyhnúť nedokázala.

Mala v sebe túžbu pomáhať

Napriek jej hýrivému a tragickému životu ju nikdy neprešla chuť pomáhať ostatným ľuďom. Viacerým spevákom pomohla naštartovať kariéru, bol medzi nimi aj už nebohý Charles Aznavour. Popritom pokračovala aj vo svojej speváckej kariére.

V tvorivom období v druhej polovici 50. rokov minulého storočia vystupovala na mnohých koncertných pódiách, predstavila sa aj v New Yorku v slávnej Carnegie Hall (1956, 1957). Spievala aj na vrchole Eiffelovky 5. septembra 1962 pri príležitosti premiéry filmu Najdlhší deň. Bolo to jej posledné najslávnejšie galapredstavenie. V záhradách paláca Chaillot vystúpenie speváčky sledovala politická a herecká špička.

Osudový vzťah

Édith Piaf zomrela 11. októbra 1963 v Plascassier na Francúzskej riviére vo veku 47 rokov. Na poslednej rozlúčke so slávnou šansoniérkou si ju prišlo uctiť takmer 40 tisíc ľudí. Spomínali na ňu aj pre jej činy počas druhej svetovej vojny. Nacisti si ju obľúbili a hoci bola pôvodne obviňovaná zo zrady a kolaborantstva, zaručil sa za ňu jej sekretár Andrée Bigard, ktorý bol členom odboja.

Niekoľkokrát vraj vystúpila v zajateckých táboroch v Nemecku a pomohla utiecť viacerým väzňom. Údajne taktiež pomohla židovskému hudobníkovi Michelovi Emerovi, s ktorým predtým spolupracovala, dostať sa pred vojnou z Nemecka do Francúzska. „Žila na plné obrátky. To všetko, čo dokázala vyjadriť svojím hlasom, tá sila, ktorá z nej vychádzala, bola prírodným živlom. Vulkánom,“ uviedol o Piaf v roku 2016 spevák Chrales Aznavour.

Blízkymi priateľmi Édith Piaf boli Marlene Dietrichová a intelektuál Jean Cocteau. Dramatik a básnik Cocteau zaúčal Piaf do tajov spevu, tanca a hudby. Ich vzťah bol osudový. Jean Cocteau zomrel v ten istý deň ako Édith Piaf a to vo chvíli, keď sa chystal preniesť v rozhlase smútočnú reč za svoju priateľku.

Prečítajte si tiež: Teší sa na to, že v nebi stretne mamu aj syna. Sineád O’Connor netúžila po sláve, chcela len kričať