Bol gaunerom, ktorý myslel len na ženy a peniaze. Oskara Schindlera zmenil jediný okamih hrôzy

Schindlerovi sa nechcelo ťažko pracovať, no boli aj iné cesty, ako si mohol zlepšiť životnú úroveň, a tak sa stal špiónom pre nacistické Nemecko. Jeho spravodajská služba Abwehr pripravovala okrem iného aj rozbitie Československa.

V protokole, kde Schindler neskôr konštatoval spoluprácu s Abwehrom, priznal aj sumu, ktorú si špionážou zarobil. „Priznáva pomerne vysokú čiastku, ktorú získal ako výborne hodnotený agent – bolo to šesť až 10-tisíc korún,“ povedal pre Blesk historik Radoslav Fikejz. Robotníci v továrňach vtedy napríklad zarábali 600 až 700 korún.

Prečítajte si tiež: Slovenský Schindler v sukni: Odmietla utiecť na slobodu, namiesto toho zachraňovala životy ostatných

Československá spravodajská služba ale mala Schindlera dlho v hľadáčiku, skončil v rukách polície a nakoniec aj pred súdom. Lenže Schindler, na ktorého sa vždy usmialo šťastie, ho mal aj tentokrát. Na základe Mníchovskej dohody a amnestií ho ako politického väzňa prepustili. Vojna dala Schindlerovi nečakané možnosti.

Niečo sa v ňom zlomilo

Vďaka kontaktom v Abwehre a ako členovi hitlerovskej NSDAP sa mu naskytla príležitosť prebrať arizovanú židovskú továreň na smaltovaný riad v Krakove, kde pracovali najmä nútene nasadení Židia. Jeho jedinou motiváciou boli v tom čase peniaze. Chcel zarobiť, tešil sa z lacnej pracovnej sily a využíval ju, kde sa dalo. Neskôr si čoraz viac uvedomoval nezmyselnosť a hrôzostrašnosť činov, ktoré sa okolo neho diali. Všímal si zaobchádzanie so Židmi v gete, snažil sa im pomáhať drobnými činmi a zabezpečoval im lepšie životné podmienky, než mali v gete.

Zlomovým bodom, ktorý zahýbal Schindlerovým morálnym kompasom, bol jeden deň v roku 1943. 

Článok pokračuje na ďalšej strane: