Američania položili pred otca kufor s peniazmi a chceli, aby emigroval, spomína Berky Mrenica. Hudobník odmietol
Nie je dôležité a ani rozhodujúce, kedy z tohto sveta odídeme. Dôležité je, čo tu na pozemskom svete po sebe zanecháme, hovoril Berkymu jeho slávny otec.
„Posadili ma na stôl, zahral som na veľkých husliach, chlapi mali čo piť a ja som mal plno čokolád; a bolo dobre.“ To je len jedna z mnohých spomienok na krásne detstvo Jána Berkyho Mrenicu mladšieho, známeho huslistu, primáša a hudobného skladateľa. Pre Pamäť národa porozprával o chvíľach plných neobyčajných zážitkov s jeho slávnym otcom, Jánom Berkym Mrenicom starším, ktorý bol jednou z najvýraznejších osobností slovenskej ľudovej hudby. Vo štvrtok 12. októbra je to presne 15 rokov, čo tento virtuóz navždy odišiel.
Volali ho Cverna
Ján Berky Mrenica mladší sa narodil vo Zvolene do rodiny so silnými očovskými koreňmi. Ako mladého ho kvôli štíhlemu vzhľadu volali „Cverna“, a táto prezývka sa s ním vliekla ešte hodnú časť života. Hudba tvorila jeho život už odmalička, a to nie len kvôli talentu svojho otca, ale aj kvôli takým drobnostiam, akými boli nedeľné obedy, počas ktorých počúvali hudbu z rádia. Základom jeho úspechu bol veľký talent, ktorý zdedil nielen z otcovej, ale aj z maminej strany.
Jánova mama pochádzala z troch súrodencov, a keďže im veľmi skoro zomrela matka, musela aj ona pomáhať so starostlivosťou o rodinu a domácnosť. Vyštudovala konzervatórium v Brne, kde bola veľmi talentovanou žiačkou. Spievala dokonca v brnianskom ľudovom orchestri, keď však otehotnela, musela svoje aktivity ukončiť. Ján si spomínal, že kým jeho a sestru poriadne nevychovala, neodišla do práce. Až neskôr sa rozhodla pracovať v jasliach s deťmi.
Neboli len muzikanti, oni žili národom
Berky si však spomínal aj na iných talentovaných členov rodiny. Napríklad starý otec z maminej strany nebol len vychýreným muzikantom, cimbalistom, ktorý dokonca vyrábal nástroje či hral na viole, ale bol aj jedným z partizánov vo Zvolenskej Slatine. „Rómovia, ktorí tam žili, neboli len muzikanti. Oni žili národom,“ vysvetlil pre Pamäť národa.
Z otcovej strany zase zdedil talent po babke. Ona bola tá, ktorá jeho otcovi pri búchaní vareškami spievala, až kým nezomrela náhodnou guľkou slovenského vojaka počas druhej svetovej vojny. Mrenica starší však pri hudbe ostal. Ako sedemročný dostal prvé husle od chudobnej vdovy s odkazom, aby na nich hral. Bola to odmena za hru na požičaných husliach od otca, ktoré boli v katastrofálnom stave. Tak sa hudba stala jeho útočiskom pri ťažkých životných podmienkach v skromnom domčeku, kde žilo osem ľudí.
Všetci otcovi strýkovia, ktorí prevažne pochádzali z Očovej a Dúbravy, tiež zažili hrôzy vojny. Všetkých transportovali do koncentračných táborov, odkiaľ sa vrátil len jeden, Janko Klinec. Ten sa stal neskôr legendou slovenského folklóru. Bol to multiinštrumentalista, hral na cimbale, kontrabase, husliach. „Nanešťastie mal nehodu, zlomil si ruku a musel ju mať v sadre. Ale nik mu sadru nedal dolu, mal ju na ruke pridlho, takže ruka vyschla a už nedokázal hrať ako predtým. Ale vynašiel sa a na kontrabase stláčal struny krkom!“ spomínal na hrdinského strýka Janka Berky mladší.
Článok pokračuje na druhej strane:
