Američania položili pred otca kufor s peniazmi a chceli, aby emigroval, spomína Berky Mrenica. Hudobník odmietol
Nie je dôležité a ani rozhodujúce, kedy z tohto sveta odídeme. Dôležité je, čo tu na pozemskom svete po sebe zanecháme, hovoril Berkymu jeho slávny otec.
„Zamýšľam sa, čo som urobil v živote dobré a čo zlé. Verte či nie, spravil som našej ľudovej hudbe vo svete dobré meno. Venoval som sa viac inštrumentálnej úprave. Rád som však spolupracoval s Jankou Kociánovou, ktorá bola veľmi pozornou žiačkou, keď sme pripravovali CD s rómskymi piesňami. Nezabudnem na vynikajúceho Františka Zvaríka – pána speváka, ktorého hlasový fond a prejav bol neopakovateľný, Paľa Gábora, šarmantného Martina Babjaka, okúzľujúcu Grétku Švercelovú, Miroslava Dvorského a mnoho ďalších spevákov, s ktorými som spolupracoval,“ vymenovával senior svoje úspechy ešte v roku 2001.
Uprostred tvorivých síl však zasiahla vtedy 57-ročného Berkyho Mrenicu staršieho mozgová príhoda. Nedokázal sám chodiť, rozprávať a hra na husliach sa zdala viac ako nemožnou. Ochrnula mu pravá ruka, kvôli ktorej si už nedokázal sám zahrať. Žezlo primáša tak odovzdal v roku 1997 svojmu synovi na dojímavom koncerte. Otec hral skladbu „Láska, Bože, láska“ tak, že sám prebral prstami struny na husliach a pravačkou ťahal sláčik práve jeho syn.
Váži si filozofia otca
Ján Berky mladší si váži životnú filozofiu svojho otca, pre ktorého nebolo dôležité to, kedy človek odíde z tohto svete, ale to, čo tu po sebe zanechá. Berky mladší sa tak na popud otcových ideálov stal autorom myšlienky podpory talentovaných detí zo sociálne a inak znevýhodneného prostredia, ktorá vyústila do vzniku projektu Divé maky.
„Budem šťastný, ak za niekoľko rokov budete počuť mojich nasledovníkov. Bude to moja chvála a zároveň zodpovednosť, aby boli poctiví, čestní hudobníci, ktorí budú milovať hudbu a vo svojom prevedení rozdávať radosť tak, ako som to robil po celý umelecký život ja, Jano Berky Mrenica,“ vravieval Mrenica starší.
