Prekonali stratu dieťaťa aj zákernosť udavača. Záchranár Viliam Dobiáš je s manželkou Maricou 51 rokov
Viliam Dobiáš prosí v modlitbách len výnimočne. Vďaka svojej manželke viac ďakuje.
Na medicínu išiel bez akejkoľvek motivácie, v zálohe mal ešte teológiu. Anestéziológ, intenzivista a špecialista urgentnej medicíny Viliam Dobiáš sa od anestéziológie dostal až k záchrannej zdravotnej službe a pracuje v nej dodnes, hoci je dôchodca. Za to, že sa stal jedným z našich najznámejších lekárov vďačí aj manželke Marici, s ktorou je 51 rokov. Vraj jeho renomé je jej zásluhou. „Keď pozerám naspäť do roku 1972, nič zásadné by som nemenil,“ priznal lekár, ktorý vďaka svojej práci aj manželstvu pozná recept na fungujúci a šťastný vzťah.
Vnukom skromných hrdinov
Viliam Dobiáš sa narodil na sviatok svätého Valentína ako jediné dieťa, pretože jeho mama viac detí mať nemohla. Ako priznal pre Katolícke noviny, jeho otca v 50. rokoch vyhodili z banky a skončil pri stavebných prácach. „Mama v rámci ,kajúcnosti‘ pracovala nejaký čas na Stavbe mládeže. Žili sme v dvojdome s babkou, prababkou a dvomi pratetami v Bratislave,“ vysvetľoval. To, že vyrastal najmä medzi ženami, bolo podľa neho dobrou prípravou na prácu v zdravotníctve.
Túžbu zachraňovať ľudské životy zdedil po svojich starých rodičoch, ktorí počas druhej svetovej vojny ukrývali židovské dievča. To, že riskovali svoje životy, sa dozvedel takmer až v dospelosti, pretože starí rodičia boli skromní a nikdy sa tým nechválili.
V láske zaúradovali mamy
„Rodičia ma vychovali k láske k čomukoľvek, čo človek robí, k optimizmu a k schopnosti nepodľahnúť problémom,“ priznal pre Katolícke noviny Viliam Dobiáš, ktorého mrzí len to, že ho nenaučili prejaviť lásku aj slovami. Dodnes je skôr zástancom činov, ktoré dokazuje nielen v súkromí, ale aj v práci, kde už takmer 50 rokov zachraňuje ľudské životy.
Lekársku fakultu vyštudoval v roku 1974 a v tom istom roku si zobral za ženu svoju priateľku Maricu. Ich stretnutie mali na svedomí ich mamy, ktoré boli kolegyne a ktoré ich prinútili ísť na ples, kam ani jeden z nich nechcel ísť. Za to, že ich mamy donútili ísť, sú Dobiášovci vďační aj po 51 spoločných rokoch. Prekonať pritom toho museli veľa.
Ako zistili, že sa chcú zobrať
Článok pokračuje na ďalšej strane: