Krásnoočko zelené, ktoré očarilo zvodcu. Evu Krížikovú a jej Františka nerozdelili ani klebety o nevere
Doma bola vždy pani plukovníková, ale veľmi dobrá pani plukovníková, hovorieval o svojej žene František Zvarík.
„Zaujal ma jednoducho on. Celý ako osobnosť,“ spomínala pred rokmi na osudové stretnutie so svojím manželom Eva Krížiková. Nebola však jediná, koho šarmantný herec očaril. František Zvarík zbožňoval všetky ženy a ženy zbožňovali jeho. Zvodcom vraj zostal aj po sobáši s Evou, no ich vzťah nenarušili ani klebety o nevere. Spájalo ich totiž silné puto, vďaka ktorému zaľúbenci spoločne prežili takmer polstoročie.
Túžila sa stať niekým iným
Eva Krížiková sa narodila v bratislavskej Rači a už od detstva ju bavilo spievať a verejne vystupovať. Túžila sa stať niekým iným a zvykla sa prezliekať do rôznych šiat. „Vždy som chcela byť iná a na potešenie susedov som lietala po dedine v maminom svadobnom závoji. Nezabudnem na bábkové divadlo, ktoré som dostala raz na Vianoce. Prvé hry mi hrával otec. Potom som prebrala ‚riaditeľovanie‘ a predvádzala som sa pred pomyselným obecenstvom, ktoré zastupovali hračky. Na javisku som sa prvý raz objavila ako prváčka v úlohe Ježiška,“ zaspomínala si v jednom z rozhovorov.
Po skončení základnej školy tak jej kroky prirodzene viedli na konzervatórium, aby tam vyštudovala herectvo. „Na konzervatóriu, kde som študovala, zrušili odbor herectvo a presunuli nás do okresného Domu kultúry, ktorý sídlil pri Slovenskom národnom divadle. Tak sa stalo, že som bola od rána do večera v divadle,“ povedala o štúdiu v rokoch 1949 až 1953 v triede profesora Budského.
Večná optimistka
Už vtedy sa začala objavovať na divadelných doskách najskôr v malých rolách, Po absolvovaní školy začala pôsobiť v Armádnom divadle v Martine, no vydržala tam len jednu sezónu. V roku 1954 sa dostala do bratislavského Slovenského národného divadla, kde napokon zakotvila natrvalo. Diváci aj verejnosť si ju vďaka nesmiernemu hereckému talentu zamilovali.
Napriek tomu, že sa s ňou osud dvakrát nemaznal, ľudia ju vždy vnímali ako dobrosrdečnú a večne optimisticky naladenú herečku. Taký bol aj jej postoj k životu a ku všetkému. „Myslím si, že je to v prvom rade danosť. Človek je jednoducho taký alebo onaký. Ja som taká. Aj v ťažkých životných situáciách sa dokážem rýchlo spamätať, hľadám riešenia... Vždy mám pocit, že zo všetkého sa nejakým spôsobom dá dostať. Optimizmus je danosť. Záležitosť, ktorú si človek ťažko vydrie,“ vysvetlila kedysi v rozhovore pre denník Korzár. Aj preto svojimi trápeniami nezvykla okolie zaťažovať a pokiaľ sa dalo, snažila sa pomôcť si sama.
Krásnoočko zelené
Keď ako mladá herečka nastúpila do národného, bola vychýrenou krásavicou a dostala prezývku krásnoočko zelené. Niet teda divu, že zrak Františka Zvaríka sa okamžite upriamil rovno na ňu. V tom čase Zvarík na doskách, ktoré znamenajú svet, pôsobil už 14 rokov a mal povesť veľkého záletníka.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
