V osudný deň mu zachránila život sestra. Ľuboš Kostelný má stále svoj sen a túži po veľkej rodine
Ako priznal po rokoch, zostáva mu len ďakovať, že žije.
Často si na to spomenie a dodnes je to preňho ako sen. „Akoby sa to nestalo mne, akoby to nebola moja skúsenosť. Premýšľam, či ma to zmenilo. Zmenilo,“ hovoril Ľuboš Kostelný o dni, kedy sa znovu narodil. Pred 12 rokmi pre atentát na letisku Slovensko takmer prišlo o dvoch skvelých hercov, Ľuboš Kostelný prežil vďaka sestre, ktorá ho prinútila konať. Aj keď ho traumatický zážitok zmenil, svojich snov sa herec nikdy nevzdal.
Z herectva ho vyhodili
Mama pracovala v stavebnom podniku, otec bol rušňovodičom na železnici. To, že sa Ľuboš Kostelný stal hercom, podľa jeho slov neplánoval, samo to k nemu prišlo.
„Rodičia ma posielali do rôznych krúžkov, chodil som na husle aj na spev, spieval som ľudovky v detskom folklórnom súbore Turiec. Tak ma prihlásili aj do divadelného krúžku, kam som chodil pol roka. Kým ma odtiaľ pre lajdáctvo vyhodili,“ spomínal pre SME rodák z Martina. Ešte pred vyhodením z krúžku si ho stihol pozrieť herec Peter Mankovecký, ktorý hľadal chlapca do hry v Martinom divadle. Vybrali si vtedy 11-ročného Ľuboša.
Vraj bol malý, ryšavý, nie odvážny, ale vyzeral drzo. Odvtedy sa jeho život točil okolo herectva bez toho, aby o tom herectve vôbec sníval. Mal len 14 rokov, keď odišiel z Martina do Bratislavy na konzervatórium a neskôr plynule prešiel na Vysokú školu múzických umení.
Vysoká škola bola preňho najradostnejším obdobím v doterajšom živote, nielenže sa utvrdil v tom, že miluje divadlo, ale získal aj priateľov na celý život. Veľmi blízkou priateľkou sa stala Zuzana Fialová, s ktorou prežil deň, keď sa znovu narodil.
Sestra mu zachránila život
24. januára 2011 sa do histórie navždy zapísal ako deň, keď Slovensko takmer prišlo o dvoch skvelých hercov. Samovražedný útok na moskovskom letisku Ľuboš Kostelný prežil len vďaka svojej sestre Alexandre, ktorá v ten deň oslavovala narodeniny.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
