V Španielsku našiel lásku, ale prišiel o zrak. Roman Luknár po osudnom momente prestal merať úspech
Práca ho pohltilo natoľko, až sa to odrazilo na jeho zdraví. Jedného dňa prestal vidieť.
V čase najväčšej slávy mal pre seba celý karavan, nosili mu suši, oblek mu šili v Londýne a ručne šité topánky stáli 2300 eur. Romana Luknára však život naučil, že nič z toho nie je dôležité a že naháňanie ega nie je zmyslom života. Obľúbený slovenský herec mal 25 rokov, keď sa zamiloval do španielskej herečky a odišiel do jej rodnej krajiny. A aj keď v cudzine začínal pri škrabaní zemiakov, ako herec nakoniec uspel nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pre prepracovanosť pritom na istý čas aj oslepol, no dnes vie, čo je preňho najdôležitejšie.
Zamiloval sa do španielskej herečky
Vyrastal v Bratislave a chcel byť hocičím – pilotom, ale aj námorníkom, ktorý by sa pozrel za hranice republiky. Keď mal Roman Luknár 10 rokov, pomáhal v škole s prípravou recitačnej súťaže, kde prišiel jeden chlapík hľadať deti na konkurz. Vybral si práve Romana. „A odvtedy hrám,“ opisoval pre Korzár chvíle, keď sa rozhodlo o jeho osude.
Dobrodružstvo pred kamerou ho podľa jeho slov pripravilo o klasické detstvo. Herectvo ho ale nakoniec doviedlo v roku 1987 až na divadelný festival v Lyone, kde spoznal svoju budúcu manželku Lolu.
„Schádzala z autobusu, ja som sa na ňu pozeral a povedal som: To bude moja žena. Stál som ako skamenený. Nikdy predtým som neveril, že môže existovať láska na prvý pohľad,“ spomínal pre Plusku. Za krásnou španielskou herečkou najskôr chodieval len cez prázdniny, štyri roky si písali, kým sa nerozhodol, že pre lásku obetuje všetko.
Nemal čo do úst
V roku 1991 sa odsťahoval do Španielska a vraj by zo Slovenska odišiel, aj keby v tom nebola láska. „Mňa to ťahalo von, keď som videl, čo sa u nás po revolúcii dialo. Uchopenie moci, rozkrádanie... Mal som 25 rokov a chcel som žiť,“ prezradil Roman Luknár. Samotná Lola ho pritom odhovárala, aby do Španielska nešiel, veď na Slovensku mal od svojich 10 rokov prácu a okrem iného aj celú rodinu.
„Nechcel som byť na Slovensku, chcel som byť s ňou, starať sa o ňu. Vôbec som nepotreboval byť hercom,“ spomínal, ale zároveň dodal, že začiatky v cudzej krajine neboli vôbec jednoduché. „Najťažšie mi bolo, keď som nemal ani korunu a bol som hladný. Keď človek nemá čo do úst, veľmi rýchlo sa naučí reč krajiny, v ktorej je, a rýchlo si uvedomí, že nejde o žiadne prázdniny,“ priznal v rozhovore pre Plusku ťažké začiatky
Článok pokračuje na ďalšej strane: