Odsedeli si roky za mrežami a teraz sú z nich oceňovaní šéfkuchári. Stačilo, aby im niekto dal šancu
Túžia svetu dokázať, že ak bývalí kriminálnici dostanú šancu, vedia na sebe tvrdo pracovať.
Odsedel si 12 rokov vo väzení a hľadal si robotu. Keď po výkone trestu prišiel na kurz písania životopisov, spomenul, že za mrežami roky varil - a o týždeň neskôr dostal prácu. Michael Carter vedie pizzeriu v americkej Philadelphii, ktorá zamestnáva väzňov vracajúcich sa do bežného života. Spolu s prácou im ponúka aj bývanie a prijatie, pričom on sám so svojou hranatou pizzou už vyhral nejedno ocenenie.
Platí im viac
„To poslanie je vlastne vec, ktorá ma presvedčila, aby som toto miesto vzal. Mať hlas a možnosť hovoriť o tom, aké je pre nás komplikované sa vrátiť,“ vysvetlil Michael pre The Guardian. Vo svojej reštaurácii platí bývalým väzňom v prepočte viac ako 14 eur na hodinu, čo má byť dvojnásobok tamojšej minimálnej mzdy. Je to takmer o tri eurá viac, ako bežne dostávajú začínajúci zamestnanci v gastronomických prevádzkach.
To, že tlak, ktorý je na väzňov vyvíjaný, z nich neraz vytvára neobrúsené diamanty, si myslí aj Keith Corbin, ktorý za mrežami strávil desať rokov života. Dnes je oceňovaným a uznávaným šéfkuchárom, ktorý svoje umenie šperkoval na nevýrazných väzenských ingredienciách.
Stačí im dať šancu
„Sú tam géniovia,“ hovorí odkazujúc na ostatných mužov vo výkone trestu. On sám sa tam už dostal s hlbokým vzťahom k jedlu. Jeho babička na dvore zvykla pestovať zeleninu a každý deň vstávala o piatej ráno, aby navarila pre ostatných pracujúcich ľudí v komunite. Jej pohostinnosť Keith zdedil a aj on sám varil pre iných väzňov.
Jeho reštaurácia Alta Adams v Los Angeles ponúka jedlá z dvoch svetov, ktoré sú mu dobre známe. Doobeda z babičkinej kuchyne a večer po piatej z kalifornského nápravného zariadenia. To, ako sa zaradiť späť do spoločnosti, ich síce za mrežami nenaučili, no podľa Michaela a Keitha stačí ľuďom, ako sú oni, dať šancu a prebudí sa v nich túžba tvrdo pracovať.
