Sestry zo Šariša predávajú oblečenie, no peniaze si nenechávajú: Najprv sme chceli pomôcť len jednej rodinke

Takže rodinám nepomáhate len finančne, ale aj materiálne?

Tých 500 eur, ktorými zatiaľ vieme rodinám pomáhať, nie je dlhotrvajúcou finančnou záplatou a my si to dobre uvedomujeme. Môže to pomôcť na krátky čas alebo vyplatenie niečoho urgentného, tieto rodiny však majú oveľa väčšie potreby.  Preto s nimi ostávame v kontakte, priatelíme sa s nimi, a ak niečo potrebujú, môžu sa nám zasa ozvať.

Napríklad sa nám jedna známa ozvala s tým, že doma prerábajú kuchyňu a starú linku by mohli niekomu darovať, ak by bol o ňu záujem. Práve vtedy sme boli s rodinou, ktorá žije bez elektriny, v kuchyni mali len umývadlo s malou skrinkou nad ním. Za peniaze, ktoré sme im venovali, chceli spraviť vodovod a darovanej linke sa veľmi potešili.

Ešte stále predávate len vlastné oblečenie?

Začalo to, samozrejme, šatstvom z našej skrine a zo skríň našich blízkych priateliek. Zo začiatku som sa bála práve toho, že by naša iniciatíva stroskotala pre nedostatok oblečenia. Nakoniec ide o niečo, s čím máme ten najmenší problém. Oblečenie je veľmi rýchly spotrebný materiál, ľudia ho často menia a aj náš zber šatstva musíme často pozastavovať. Sú to veci ľudí z celého Slovenska, ktorí ich buď nosia na odberné miesta v Bardejove, na Orave či v Bratislave alebo ho posielajú poštou.

Oblečenie potom nafotíme, balíme a posielame tým, ktorí si ho cez naše sociálne siete kúpili. Keď sa nám podarí vyzbierať 500 eur, vyberieme rodinu v núdzi, ktorej čiastku osobne odovzdáme. Našim cieľom je tiež to, aby si RecyVeci šatstvo mohol kúpiť každý.

Keďže to všetko robíte vo voľnom čase a peniaze posúvate ďalej, čo vás motivuje v tom pokračovať?

Samé sme si to vybrali, nikto nás do toho nenúti a aj keď je toho niekedy veľa a občas nestíhame, vždy prídu momenty, kedy si uvedomíme, že to má zmysel. Robíme niečo, čo má odozvu, niečo, čo naozaj pomáha. Vo všetkom, čo človek nerobí pre peniaze, musí vidieť zmysel, pretože pri tom inak nevydrží dlho.

Nás to napĺňa a tým, že má projekt peknú myšlienku, dokázali sme v tom vytrvať aj ďalej. Ale áno, to pozadie vidí málokto a sú za tým hodiny fotenia, vymieňania správ s ľuďmi, cestovania, práce s oblečením, plánovania alebo písania projektov.

Pripájajú sa k vašej pomoci aj známe tváre?

So všetkými osobnosťami, ktoré boli zapojené do občianskeho združenia RecyVeci, sme boli spojení jednorazovou spoluprácou. Buď o našej myšlienke hovorili ďalej, pretože sa s ňou stotožňovali alebo sa im páčila. O Marekovi Fašiangovi ale môžem povedať, že je súčasťou RecyVeci. Marek nám veril medzi prvými, v čase, kedy sme ešte ani my samé nevedeli, čo z toho bude.

Pridal sa k nám asi tri mesiace po tom ako sme začali, bolo to niečo malé, čo nikto nepoznal a on povedal, že do toho chce ísť s nami, veľmi sa mu to páči a že mu to dáva zmysel. V júni to budú už štyri roky, odkedy RecyVeci funguje, a Marek je stále s nami. Sme za to veľmi vďačné, je to jedna z vecí, ktorú by vôbec nemusel robiť, mohol by si vybrať organizácie, ktoré ho viac zviditeľnia a mať z toho nejaký profit.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: