Nemám nič dôležitejšie ako ju. Róbert Bezák nechal prácu a stará sa o ženu, ktorá mu bola vždy oporou
Napriek tomu, čo sa deje, sa na nikoho nehnevá. Stále vraví, že v ľuďoch je mnoho dobra a lásky, hovorila Bezákova mama Gabriela.
„Čaká ju už len koniec a ja by som jej chcel pomôcť, aby bol dôstojný,“ priznal pre Denník N emeritný arcibiskup Róbert Bezák, ktorý sa rozhodol, že sa viac nechce vracať k minulosti, ktorá aj tak zostala na 50 rokov zapečatená vo Vatikáne. Dnes by ste Róberta Bezáka, niekdajšieho veľkého cestovateľa, len ťažko stretli na cestách či medzi ľuďmi. Všetok svoj čas teraz venuje svojej mamičke Gabriele, pre ktorú bol vysnívaným synom a ktorá bola od jeho troch rokov presvedčená, že raz bude kňazom.
Samozrejme, Róbert
Gabriela a Jozef Bezákovci veľmi túžili po deťoch a keď sa narodil Róbert, boli šťastím bez seba. Bol očakávaným dieťaťom, prvým v rodine a najmä synom, o ktorom Gabika dlho snívala. „Keď som sa narodil, museli ma kriesiť, lebo som nedýchal. Ale prebrali ma k životu, asi som tu mal zostať. Zvláštne je aj to, ako som dostal meno Róbert,“ spomínal v knihe Vyznanie.
Rodičia sa podľa jeho slov o mene predtým nerozprávali, ale keď sa jeho mamy v nemocnici opýtali, ako sa bude syn volať, jej odpoveď bola viac ako jasná. „Samozrejme, Róbert,“ povedala pani Gabriela. Také meno pritom v ich rodine nebolo a nositeľ tohto mena si myslí, že to bolo niečo určené, o čom nemožno ani diskutovať. Až v dospelosti zistil, že meno Róbert znamená „muž ožiarený slávou“.
Ježiško ho aj tak ľúbi
Práve jeho mama, ktorá mu vybrala meno, zobrala najlepšie správu, že bude za čias socializmu študovať teológiu. Jediná to podľa jeho slov brala ako samozrejmosť. „Až neskôr som pochopil, že ona to v kútiku duše už dávno vyprosovala,“ priznal Róbert Bezák a jeho slová potvrdila aj pani Gabriela.
„Keď mal tri roky, držal v ruke modlitebnú knižočku. Pýtala som sa ho, že prečo to drží, veď aj tak to nevie prečítať, ale že Ježiško ho aj tak ľúbi,“ hovorila pre Plusku Gabriela, ktorá vždy rada spomínala na príhodu, ako trojročný Róbert recitoval svojmu otcovi obľúbenú básničku vždy, keď sa vrátil z práce. „Ježiško môj, ja som tvoj. Daj, aby si bol aj ty vždy môj. Celý tento dníček Ti darujem, na česť aj slávu Tvoju, pomáhaj mi a ochraňuj ma,“ zaspomínala si v minulosti s úsmevom.
Chceli ho zlomiť
Rodičia pri Róbertovi stáli aj vtedy, keď o niekoľko rokov neskôr pri ich dverách zazvonili eštebáci. Ich prvorodeného syna zobrali na výsluch, kde sa ho snažili zlomiť, aby udával ľudí zo svojho okolia.
Článok pokračuje na ďalšej strane: