Ak si chcete poplakať, čítajte niečo iné. Nitrianku Petru v ceste za snom nezastaví ani svalová atrofia
Svet bez diskriminácie je jedným z jej najväčších snov.
Inšpiráciu hľadá v obyčajných dňoch a ak pri sebe nemá svoju techniku, vystačí si aj so svojou predstavivosťou a s pozeraním do stropu. Petra Eller síce trpí spinálnou svalovou atrofiou a je pripútaná na lôžko, no jej kreativite to nebráni. Mladá Slovenka žije aktívny život, jej najväčšou vášňou je písanie a tiež osveta v súvislosti so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi.
Aktivistku v sebe nezaprie
Obe veci robí na sto percent a ani jednej z nich sa neplánuje vzdať. „Mojím najväčším snom je stať sa spisovateľkou fantasy. Snívam aj o svete bez diskriminácie postihnutých ľudí,“ vysvetlila pre Pravdu. Práve to sú oblasti, v ktorých je mladá Nitrianka najaktívnejšia.
Fakt, že nie je zdravá, jej v tom, čo má najradšej, nebráni. Od krku nadol je ochrnutá a môže len minimálne hýbať prstami rúk a zápästiami. Napriek tomu pravidelne píše a pracuje na tvorbe knihy. „Umožňuje mi to špeciálna technológia. Ide o kameru, ktorá mi sníma zreničky, kamkoľvek na monitor sa pozriem, tam mi prejde kurzor myši a urobí druh kliknutia, aký si zvolím,“ opísala.
Nepoplačete si pri nej
Inšpiráciu čerpá všade, kde sa dá. Niekedy ide o obyčajné situácie, inokedy sú to silné zážitky. Často býva podnetom aj diskriminácia, ktorou si odmalička neraz prešla. Tá ju neodrovnala, okrem príbehov, v ktorých ju spomína, ju dohnala aj k aktivizmu proti ableizmu. „Je to je druh diskriminácie cielený na ľudí s postihnutím. Už ako dieťa som z každej strany počúvala ableistické názory o tom, že život, ako je ten môj, nemá hodnotu,“ hovorí.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
