Rado robí v Nórsku prácu, ktorú ovláda len hŕstka ľudí: Štát sa tu o ľudí postará a cení si ich
Radovan sa k lodiam dostal náhodou, no tie ho priviedli až do Nórska.
Veľa sa hovorí o dobrom sociálnom systéme Nórska. Aký teda je?
Je tu väčšia stabilita v sociálnej oblasti aj v pomere zamestnanec verzus zamestnávateľ. Keď človek poctivo pracuje a nastane nejaká neočakávaná situácia napríklad nehoda, duševná porucha alebo nezamestnanosť, štát sa tu o vás postará. Vzdelaných ľudí si tu veľmi cenia. Aj v malých mestách sa tu ľuďom žije dobre. V Nórsku sa snažia štátne aj súkromné spoločnosti decentralizovať. Pôsobia aj v menších mestách a dedinách.
Máte dve deti. Ako by ste zhodnotili školský systém?
Školský systém je tu dosť odlišný. Ja som vyštudoval na Slovensku, môžem teda porovnať výhody aj nevýhody. Medzi výhody by som zaradil menej memorovania, viac pozornosti na kvalitu vedomostí ako na kvantitu, bezproblémové materiálne zabezpečenie škôl a veľa možností pre študentov ako sa prejaviť a rozvíjať. Samozrejme nič nie je dokonalé. Stravovanie ako v slovenských školských jedálňach tu neexistuje. Väčšinou deti jedia chleba s niečím. Teplú stravu majú dvakrát do týždňa napríklad vo forme kaše alebo párok. Viem si tiež predstaviť individuálnejší prístup k nadanejším žiakom.
Vrátili by ste sa niekedy na Slovensko?
Keby ma prinútila rodinná situácia. Ja som na Slovensko nikdy nezanevrel. Veľa vecí je tam smutných, ale nikde nie je nič ideálne. Jediné, čo ma dnes drží v Nórsku je dobrá práca, lebo s mojou špecializáciu by som sa doma neuplatnil. Mohol by som robiť na diaľku, ale to sú len hypotézy. Neviem, čo ma čaká v budúcnosti. Keď som išiel do Nórska tiež som si myslel, že idem asi na dva roky, zarobím si na byt a vrátim sa. Bola to pre mne lepšia predstava ako ostať na Slovensku a živoriť. Nemohol som sa spoliehať na rodinu. V dôchodku by som splatil pôžičku na byt a mohol by som zomrieť. Vybral som si Nórsko, lebo som nemal, čo stratiť.
