Život venoval jednému mestu a jednej žene. Jozef Dóczy trpel bolesťami, ktoré zázračne mizli v divadle
Od narodenia obľúbeného umelca uplynulo 94 rokov.
V nitrianskom divadle vytvoril Dóczy desiatky postáv. Profesionálnu kariéru mohol ukončiť v roku 1992, keď odchádzal do dôchodku, ale ani vtedy sa s divadlom nerozlúčil. Režiséri ho obsadzovali do rôznych inscenácií, spoliehajúc sa na jeho nestarnúce a rokmi čoraz pestrejšie komediálne majstrovstvo.
Jeho herecké kreácie s kolegom Milanom Kišom v Zlatých chlapcoch, Jeppem z vŕšku, či Fidlikantoch na streche patria k vrcholom oboch predstaviteľov staršej generácie slovenského divadla. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia spolu tvorili legendárnu komickú dvojicu.
174 rôznych postáv
Až 174 rôznych postáv odohral nitrianskom divadle. Ďalšie desiatky úloh stvárnil vo filmoch, televíznych inscenáciách a rozprávkach ako napríklad Pán a hvezdár (1959), Skalní v ofsajde (1960), Most na tú stranu (1961), Tri gaštanové kone (1966), Tango pre medveďa (1966), Adam Šangala (1972), Sebechlebskí hudci (1975), Sváko Ragan (1976), Výmysli uja elektróna ((1978), Detektív Karol (1981), Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Rivers of Babylon (1998), Bonifác a zázračný anjel (2006), Kriminálka Staré mesto (2010) a mnohé iné.
Za svoje herecké majstrovstvo získal Jozef Dóczy v roku 1975 titul zaslúžilý umelec. V roku 2001 mu za celoživotné dielo udelili Cenu Jozefa Kronera a v roku 1995 získal za celoživotný prínos a výrazný rozvoj divadelného i filmového umenia Cenu mesta Nitra. V roku 2010 mu vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti umenia, osobitne divadelného. Jozef Dóczy zomrel 21. januára 2013 v Nitre. Spolu s manželkou vychoval dvoch synov.
Vychýrené párty
Po osemdesiatke, ktorú oslávil v roku 2009 doľahli na Jozefa Dóczyho zdravotné problémy. V roku 2010 podstúpil operáciu kolena i bedrového kĺbu. Mával neuveriteľné bolesti, ale vždy tvrdil, že len čo vstúpi na javisko všetky bolesti prejdú, je po trápeniach, lebo divadelné dosky sú zázrak. Nebohý herec Vlado Müller mu raz povedal, že keď bude starší, bude hrať samé veľké postavy. Dóczy teda pokorne čakal. „Celý svoj život som venoval jednému mestu, jednému divadlu a jednej žene. Snažím sa robiť dobré divadlo, lebo vždy sa hovorí, že ber rolu s pokorou a zo srdca a na javisku nikdy nezostaneš sám.".
Legenda nitrianskeho divadla Jozef Dóczy bol nielen výnimočne talentovaný herec, ale podľa jeho divadelných kolegov aj skvelý človek. Herečka Eva Pavlíková ho za tých tridsať rokov, čo boli spolu v DAB napríklad nikdy nepočula kričať. „Vždy mal láskavý humor. Všade, kam prišiel, bolo zrazu slnko, dobrá nálada. Bol majstrom v rozprávaní vtipných historiek. Najradšej by sa bol rozdal a vyobjímal celú zemeguľu, jednoducho zlatúšik,“ hovorí Pavlíková.
Patril k veľkým nitrianskym patriotom a bardom Divadla Andreja Bagara. Bol srdečným hostiteľom, vášnivým vinohradníkom a gurmánom. Dóczyho gulášové párty boli vychýrené a o jeho guláši sa šírili legendy. Kolegom a priateľom, ktorých vychýreným gulášom hostil na svojej záhrade s chatou pod Zoborom hovorieval: „Bez dobrého jedla niet ani dobrého umenia. Bez dobrého umenia niet dobrých ľudí. A bez dobrých ľudí niet ničoho“.
