Prišiel sa rozlúčiť? Manželka Ladislava Chudíka priznala nedávny zážitok, ktorý jej neschádza z mysle

„Mám pocit, že už žijem v nadstavenom čase, ako keď rozhodca nastavuje minúty vo futbalovom zápase. Po roku 2005 žijem v predĺžení," hovorieval nezabudnuteľný herec Ladislav Chudík, ktorý sa napriek mnohým životným strastiam a chorobám, ktoré preskákal, dožil úctyhodného veku 91 rokov. Naposledy vydýchol v júni 2015 po boku svojej milovanej manželky Aleny, ktorá v rozhovore pre Život priznala, že do poslednej minúty neverila, že jej muž zomrie. Ľuďom tu podľa jej slov zanechal dôležitý odkaz.

Láska k slobodnej mamičke

Vždy galantný a noblesný primár Sova z Nemocnice na okraji mesta bol pre prvú manželku ľudským odpadom, správala sa k nemu hrozne. No o chvíli, ktorá ho spojila s milovanou Alenkou, rozprával vždy takmer s posvätnou úctou. „Pozvala ma k sebe na návštevu a videl som, ako v postieľke spí jej dcérka Berenika. A ja som priamo hmatateľne cítil, ako tá matka chráni svoje dieťa. Na také signály mám vnímavosť od Pána Boha. Bolo to veľmi silné,“ opisoval moment, keď pochopil, že Alena je preňho tá pravá.

V manželstve im bolo výborne. Mali spoločné názory, manžel ju podporoval v jej vášňach a ona zase podporovala jeho. „Podľa potrieb som mu bola k dispozícii a považujem to za úplnú samozrejmosť. Keď mi ďakoval za pomoc, bolo to nielen v slovách, ale aj v jeho očiach a srdci,“ povedala o manželstve, ktoré nakoniec vydržalo 33 rokov, až do manželovho odchodu.

Neverila, že zomrie

Hoci od jeho smrti uplynul už nejaký čas, vysvetľuje, že keď má človek niekoho rád, tak aj keby mal 130 rokov, stále bude mať ťažký pocit, že s tou osobou už viac nemôže prehovoriť. „Ak máte niekoho radi, vždy sa vám bude zdať, že zomrel priskoro. O milovaného nikto nechce prísť. Ale vieme tiež, že odísť musíme všetci. Zmeniť sa to nedá, iba sa s tým zmieriť. Zostanú nám spomienky,“ dodala.

Napriek vážnym zdravotným komplikáciám, ktorým jej manžel čelil, priznáva, že aj do poslednej minúty neverila, že by to nezvládol. 

„V čase, keď bojoval so zápalom v bruchu, som ozaj verila, že sa z toho dostane, skôr lekári mali pochybnosti. Ale vtedy, keď dostal zápal pľúc, som sa oňho bála viac. Predchádzalo tomu to, že mu už po deväťdesiatke rýchlejšie ubúdali sily, po polroku sme začali chodiť na prechádzky aj s vozíkom. Potom už dlhšie nevládal sedieť, dával prednosť ležaniu. A prihlásil sa spomínaný zápal pľúc," spomína si po rokoch Alena pre portál Život.

Medzi nebom a zemou

Článok pokračuje na ďalšej strane: