Samova babička aj po smrti vnuka raňajkuje s jeho spolužiakmi. Keď navždy odišiel, nenechali ju v tom samu
Po Samovej smrti chodili školáci navštevovať babku aj každý deň aby sa uistili, že je v poriadku.
Je streda ráno a pred domom Samovej babičky sa okrem slnečných lúčov dopadajúcich na predzáhradku hromadí aj veľká skupina stredoškolákov. Každý týždeň k nej prichádzajú na spoločné raňajky, ktoré vzišli z milej tradície založenej jej vnukom. Teraz už však jedia bez neho.
Z jedálne do babkinho domu
Stredajší raňajkový klub - tak nazvali svoje spoločne strávené dopoludnia tamojší mladí, píše Good News. Spočiatku sa stretávali v jedálni, no práve Sam jedného dňa prehlásil, že jeho babička varí oveľa lepšie a navrhol, že by rána mohli tráviť u nej.
Odvtedy sa každý týždeň schádzali za stolom v jej dome, spolu jedli, rozprávali sa a žartovali. V jeden júlový deň však skupinu zasiahla správa o Samovom úmrtí. Raňajky sa tak stali poslednou vecou, na ktorú v tej chvíli mysleli.
Navzájom si pomáhajú
Bolo tomu tak až do najbližšej stredy, kedy sa rozhodli, že práve spoločné stolovanie bude spôsobom, ktorým Sama oslávia a zapamätajú si ho. Odvtedy sa jeho spolužiaci takmer každú stredu vracajú do domu a stále vo väčšom počte. Babička Peggy je teraz starou mamou každého z nich.
„Chodili sem aj každý deň počas celého týždňa, chceli sa uistiť, že som v poriadku,“ spomína Peggy na prvé dni bez vnuka. Podľa stredoškolákov by bol Sam hrdý, že s tradíciou neprestali a navzájom si tak pomáhajú. „Je to ako keby sa navzájom živili,“ dodala spolužiačka Mya.