Zrazu zacítila ostrú bolesť v chrbte. Monika Selešová prežila útok fanatika a navždy zmenila tenis
Hrozivý incident ju zastavil v rozlete, no ona sa vrátila.
Selešová ladila formu na blížiaci sa Roland Garros. Tridsiateho apríla ju počas zápasu s Bulharkou Magdalenou Maleevovou na turnaji v Hamburgu, počas prestávky medzi hrami, do chrbta bodol Günter Parche. Fanatický priaznivec Steffi Grafovej jej spôsobil 1,5 cm hlbokú ranu. „Zrazu som zacítila ostrú bolesť v chrbte. Otočila som sa a zbadala človeka s nožom v ruke. Potom som si uvedomila, že ma bodol,“ spomínala Selešová. Parche jej chcel ublížiť, pretože si prial, aby sa Grafová opäť stala svetovou jednotkou.
Našťastie, netrafil žiadne vitálne orgány ani chrbticu. V tom momente sa totiž zohýnala, keďže rozhodca vyhlásil krátku prestávku. „Mala šťastie,“ povedal vtedy doktor Peter Wind. Previezli ju do nemocnice a rýchlo sa zotavila. V nemocnici ju dokonca bola navštíviť aj Grafová, jej najväčšia rivalka. „Po samotnom zranení som sa mohla vrátiť po šiestich-siedmich mesiacoch, ale emočne som to nezvládala,“ rozpamätávala sa na ťažké obdobie a dodáva: „Bola som na vrchole sveta a v ďalšej chvíli som bola v nemocnici.“
Triumfálny návrat a emocionálne vyliečenie
Incident zmenil tenis - výrazne sa po ňom totiž zvýšila úroveň bezpečnosti. Selešová sa do súťažného kolotoča nakoniec vrátila 1995 a návrat to bol triumfálny. V januári 1996 po štvrtý raz vyhrala Australian Open - prvýkrát ako občianka USA. Americkému fedcupovému tímu neskôr pomohla k trom titulom a na OH 2000 v Sydney získala bronzovú medailu.
Jej kariéra však postupne začala upadať a medzitým ju zasiahla ďalšia rana. V roku 1998 na rakovinu zomrel jej otec a ona sa cítila ešte viac odrezaná od športu. Aby sa vyliečila, začala písať a hoci to bol pomalý proces, podarilo sa jej zmeniť myslenie. Keďže sa už necítila ako superhviezda, stres postupne upadal a dokonca sa prestala prejedať. So záchvatovým prejedaním bojoval od mladosti - keď sa po zápasoch vrátila domov či do hotelovej izby, jedla veľké množstvo zemiakových lupienkov, praclíkov, sušienok a ďalšieho podobného jedla.
Pomalý koniec
Na jar 2003 utrpela zranenie chodidla a na Roland Garros po prvý raz na grandslamovej pôde neprešla cez 1. kolo. Duel proti Ruske Nadi Petrovovej bol jej posledným oficiálnym zápasom. V ďalších rokoch odohrala iba niekoľko exhibícii a 14. februára 2008 definitívne ukončila kariéru. Počas svojej kariéry získala deväť grandslamových titulov a vyhrala 53 turnajov. V januári 2009 ju uviedli do Medzinárodnej tenisovej Siene slávy.
V tom istom roku zároveň vydala memoáre. „Chcem sa s ostatnými podeliť o to, ako som dokázala nájsť rovnováhu, silu a šťastie po závratnom slede radostných i tragických udalostí,“ povedala vtedy tenistka.
