Riaditeľ bratislavskej zoo: Sme veľmi zvedaví, ako medveď Felix prijme novinku, ktorá ho čaká

Máte už aj vy svoje najobľúbenejšie zviera?

Jedno úplne najobľúbenejšie nemám a asi by som to tak ani nechcel. Ale zvieraťom posledných dvoch mesiacov je pre mňa jednoznačne ťava. Prvýkrát som zažil ťavy v bezprostrednom kontakte, keď som sa bol pozrieť na ich nový prírastok, malého samčeka. Sústredili sa okolo nás a boli účastné pri návšteve a ja som žasol, aké sú to priateľské a spoločenské zvieratá. To som doteraz o nich naozaj nevedel.

Tento rok v apríli sa u vás narodilo aj mláďa orangutana, čo sa považuje za taký malý zázrak. Ako sa mu darí?

Orangutany sumatrianske, rodičia a ich mláďa, sa majú dobre a sú našou veľkou pýchou. Pre ich chovateľov a zoológov je to obrovský úspech. Takáto vec sa neudeje každý deň. Špecifické na tom je, že orangutan sa veľmi podobá na človeka, dožíva sa aj zhruba toľko rokov ako my a jeho mláďatá dospievajú asi tak dlho, ako naše deti.

Takže malý Cahya (Džahija), domácky Kaja, nás bude ešte niekoľko rokov tešiť a zabávať. My robíme všetko pre to, aby sa u nás mali orangutany čo najlepšie. Vo svojom prirodzenom prostredí to nemajú momentálne ľahké. A keď sa jedného dňa nepriaznivé podmienky niekde zlepšia, možno to budeme aj my, kto poskytne do prírody svojich odchovancov.

Takže sa zaraďujete medzi moderné zoologické záhrady, ktoré sa stávajú aj ochranárskymi stanicami pre ohrozené druhy a zásobárňami zvierat pre voľnú prírodu? 

Áno, veľa ľudí to možno nevie, ale zvieratá zo zoo sa dnes často posielajú do voľnej prírody. Najčastejším dôvodom, prečo miznú zo svojho prirodzeného prostredia, je narušenie ich biotopov ľudskou činnosťou. Ale tam, kde to krajiny dostali pod kontrolu a dokázali opäť vytvoriť dobré zázemie pre život, sa zvieratá vracajú a mnohokrát sú to práve zoo, ktoré tam posielajú svojich odchovancov. To je napríklad aj príbeh dvoch našich zubríc, ktoré od nás odišli do národných parkov, jedna k nám do Polonín, druhá do Bulharska a tá má už dokonca aj potomka.

V zoologických záhradách sa práve skočila hlavná návštevná sezóne. Čo sa v tomto období za ich bránami vlastne deje?

Život v zoo ide ďalej, zvieratá potrebujú starostlivosť po celý rok, nielen v lete a stále máme otvorené aj pre verejnosť. Zároveň sme sa intenzívnejšie pustili do náročnejších rekonštrukčných prác, pri ktorých sú potrebné aj mechanizmy a lepšie je robiť ich, keď sa tu pohybuje menej ľudí.

Máte veľa exotických „teplomilných“ zvierat. Bola ich príprava na najchladnejšie ročné obdobie náročná?

Väčšina našich zvierat môže byť vonku celoročne. Napríklad taká panda červená chladné počasie miluje a užíva si to teraz viac ako v lete. Samozrejme, máme zvieratá, ktoré musia byť počas zimy v teplom zázemí, to sú najmä exotické vtáky, ktoré sme už z vonkajších voliér presunuli dovnútra. A potom sú aj také, ktoré sa síce zdržiavajú vo vykurovanom prostredí, no majú aj počas zimy prístup von. Napríklad nie je vylúčené, že žirafy u nás uvidíte aj keď mrzne alebo je sneh. Samozrejme, pobyt vonku im vtedy umožníme len na limitovaný čas, aby im chlad neublížil.

Vaším zámerom je, zmeniť bratislavskú zoo na „Najlepšiu zoo pre zvieratá“. Aká bude, keď sa zrealizujú vaše plány?

Vytvoríme v nej lepšie životné podmienky pre zvieratá, dostanú väčšie vonkajšie výbehy a to bude zároveň atraktívne aj pre našich návštevníkov a verím, že to ocení aj odborná verejnosť. Bohatým a slávnym zoologickým záhradám, aké sú napríklad vo Viedni alebo Prahe, zrejme nebudeme môcť nikdy konkurovať, čo sa týka výstavby budov, obrovských presklených komplexov a podobne.

Ale my máme zasa výhodu v tom, že disponujeme veľkým prírodným areálom, ktorý má 90 hektárov. Vďaka tomu môžeme dať zvieratám veľkorysý životný priestor, ktorý sa výrazne priblíži k prostrediu, v akom žijú vo voľnej prírode. Toto mi dáva zmysel a v tomto môžeme byť určite lepší ako mnohé známe zoo.

Taká klasická otázka – budete mať na to dostatok finančných prostriedkov?

Pri plánovaní vychádzame z toho, aké investičné možnosti máme a naše projekty, s ktorými už finišujeme, nie sú extrémne finančne náročné. Využívame pri nich hlavne kapitál, ktorým disponujeme a to sú kvalitní a schopní ľudia. Napríklad medzi pavilónom primátov a hornou časťou zoo, kde  žijú nosorožce a lamy, je obrovská, málo využívaná lúka. Nie je treba veľa financií, aby sme na nej postupne vybudovali pekné veľké výbehy.

No a potom chystáme veľa zmien, ktoré si možno návštevníci na prvý pohľad ani nevšimnú, ale všetky dohromady vytvoria príjemnejšie a harmonické prírodné prostredie bez rušivých elementov, ako sú rozbité chodníky, neupravené plochy, zábradlia, cez ktoré nevidno na zvieratá. Ani na toto nepotrebujeme veľké investície, skôr šikovné ruky a chuť do práce.

Keď sa k vám vrátime po zime, čo všetko nové už uvidíme?

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: