Prvýkrát videli, čo znamená nemať nič. Dvojičky zo Sobraniec si po mesiacoch v Rwande vážia, čo máme doma
Sestry majú najväčšiu radosť z detí, ktoré sú tam veľmi srdečné a plné energie.
„Takmer sme nestihli let, nedošla nám batožina, nikto nás neprišiel vyzdvihnúť na letisko a mali sme problém založiť si SIM karty,“ spomína pre Slovenskú katolícku charitu Maja na príchod do Rwandy. Spolu s dvojičkou Kajou tu už takmer pol roka pôsobia ako dobrovoľníčky a aj keď bol začiatok ich dobrodružstva rozpačitý, rozhodli sa, že to budú brať s úsmevom.
Prekvapili ich pohľady
Sestry pochádzajú zo Sobraniec na východe Slovenska, v Afrike sú piaty mesiac a ešte stále majú živo pred očami vrúcne privítanie, ktoré sa im v prvých dňoch dostalo. Tamojšie deti s učiteľkami si pre ne pripravili rwandské tance a spevy. „Úplne sa nad tým ešte stále rozplývam, keď vidím, ako tie krpaté decká bubnujú a tancujú,“ opisuje Maja.
Do krajiny sa rozhodli ísť bez očakávaní a všetko brať tak, ako príde. Okrem príjemných situácií však prišli aj také, ktoré dievčatá prekvapili. Nie nepríjemne, skôr s nimi spočiatku veľmi nerátali. Maja si dlho zvykala na prekvapené pohľady okoloidúcich či na letmé zdvihnutie obočia, ktoré v tamojšej kultúre signalizuje súhlas. Týmto štýlom už pritakáva aj jej vlastná sestra.
Rozcítia aj menej citlivú dušu
„Mňa prekvapilo, že nemusím každý deň používať repelent. Vlastne ho nepoužívam takmer vôbec,“ dodáva Kaja. Za ten čas, ktorý už v Afrike strávila, sa naučila, že aj keď sa zdá, že sa jej sandále na nohách už-už rozpadnú, pri pevnej vôli ešte aspoň mesiac vydržia. Aj keď je to podľa druhej dvojičky otrepaná fráza, takáto skúsenosť človeka naozaj naučí byť všímavý a vďačný za veci, ktoré v Európe vnímame ako samozrejmosť.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
