Jediným receptom zachránil tisíce detí. Lekár ho nenašiel v laboratóriu, ale v obyčajnej kuchyni
Pediater si všimol, že najviac detí zabíjala obyčajná hnačka.
V kuchyni použil zeleninu, ku ktorej mali prístup všetci a veril, že bude mať blahodarný účinok. Uvaril pol kila mrkvy, pokým nezmäkla. Precedil ju a dolial litrom vody. Polievku dochutil už len štipkou soli, nepoužil žiadne koreniny, maslo ani olej.
Neobyčajná sila obyčajnej mrkvy
Keď tento „liek“ začal skúšať na prvých detských pacientoch, rodičia naňho pozerali s veľkou nedôverou. Ako sa ale následne ukázalo, jeho úsudok bol správny a mrkvová polievka zaberala tak, ako dúfal. Zastavila aj tie najhoršie prípady hnačky a lekári žasli nad jej neuveriteľným účinkom. Neskôr sa táto liečba začala šíriť aj do iných častí Európy a úmrtnosť dojčiat rapídne klesla. Tisíce detí, ktoré by inak zomreli na dehydratáciu, stačilo kŕmiť mrkvovou polievkou.
V tom čase ale Ernst Moro nedokázal vysvetliť, prečo červená koreňová zelenina vôbec funguje. Až v roku 2002 nemecká štúdia ukázala, že oligosacharidy v mrkvovej polievke môžu zabrániť zlým baktériám prilepiť sa na sliznici čreva. Sacharidy z mrkvového roztoku prakticky zastavili hnačku a pomohli deťom rýchlo sa zotaviť. Ďalšia štúdia zas ukázala, že vďaka týmto vlastnostiam polievka dokonca lieči hnačku spôsobenú baktériami, ktoré sú odolné voči antibiotikám.
biri ishaldi. Doktor Moro bu bebekleri kurtarmak için bir yol aramaya başladı ve bulduğu çözüm son derece basit ve bir o kadar da dahiceydi.
Ernst Moro, bebeklere kendi tarifine göre pişirilen havuç çorbası yedirmeyi öneriyordu.
Moro’nun havuç çorbasında sadece üç malzeme pic.twitter.com/R69UuAFzdd
Mrkvová polievka nebola jediným objavom tohto inovatívneho slovinského lekára. Bol to práve on, ktorý vytvoril jedno z prvých umelých príkrmov pre dojčatá a liek opäť vznikol v kuchyni. Takzvané „Morove mlieko“ sa skladalo zo smotany, múky, masla a cukru.
Poznal dôležitosť dojčenia
Keďže slovinský doktor videl, aké škodlivé môžu byť niektoré baktérie, trval aj na sterilizácii dojčenských fliaš. Ernst Moro taktiež pomohol svetu pochopiť detské koliky, vyvinul test pre ľudí s tuberkulózou a dával veľký dôraz na dojčenie detí. Tvrdil, že matky by mali dojčiť svoje bábätká, pretože dojčení jedinci majú v krvi silnejšiu baktericídnu aktivitu v porovnaní s tými, ktoré kŕmili z fľaše. Až o mnoho rokov neskôr vedci zistili, že protilátky z materského mlieka skutočne chránia dieťa pred chorobami, zatiaľ čo v sušenom mlieku žiadne nie sú.
Jeho najväčším úspechom bolo objavenie dnes už známeho „Morovho reflexu“, ktorým pediatri testujú na prehliadkach novorodencov ešte aj dnes. Pri intenzívnom podnete, ako je napríklad hluk, by dojča malo rozhodiť rukami a roztvoriť päste. V momente, keď podnet odznie, ruky by malo pomaly vrátiť do pôvodnej polohy. Absencia tohto reflexu značí možné problémy vo vývoji.
Zamanla bu tedavinin yerini antibiyotikler ve ishal önleyici ilaçlar aldı. Bu çorba, o günlerde bebek ve çocuk ölüm oranlarını inanılmaz ölçüde düşürdü.
Havuç çorbasının yanında, Ernst Moro’nun pediyatri dünyasında çığır açan birçok keşfi de bulunuyor.
Yenidoğanlarda pic.twitter.com/HWxaEwPuoB
Napriek všetkým týmto objavom žil Ernst Moro skromne a nikdy mu nebolo pripisované uznanie za spomínané objavy. Dožil sa 74 rokov a až do svojej smrti bol oddaným pediatrom.