Na Barboru, Mikuláša alebo na Štedrý deň? Katarína Nádaská vie, kedy postaviť vianočný stromček
Naši predkovia verili, že ihličnany odoženú z domov démonov.
Vianočné stromčeky, ako ich poznáme dnes, prenikali do domácností len veľmi pomaly. Z nemecky hovoriacich krajín postupne prešli do nášho meštianskeho prostredia, no na vidiek bola púť ozdôb a stromčekov ešte dlhá. „Mať však doma na Vianoce ihličie, nebolo nič nové ani v našich zemepisných šírkach,“ prezradila pre TASR etnologička Katarína Nádaská, ktorá vie aj to, kedy by sme mali stavať vianočný stromček.
Ihličnany mali odohnať démonov
„Starí Slovania už používali ihličnaté vetvičky, nie veľké stromčeky, lebo mali skôr ekologické myslenie. Prioritná funkcia vetvičiek bola, že si nimi v zime zdobili príbytky. A keďže ihličnany majú ostne a pichajú, všetko, čo bolo ostré, malo odpudzovať nejakých démonov,“ vysvetlila Nádáska s tým, že na našom území sa vianočné stromčeky objavili na začiatku 19. storočia najmä v šľachtických a meštianskych domoch. Kým sa však vianočné stromčeky dostali aj na vidiek, trvalo im to takmer ďalších sto rokov.
Spočiatku sa vianočný stromček zdobil iba slamou. V prvej polovici 19. storočia však začali vznikať prvé manufaktúry, kde sa vyrábali prvé vianočné ozdoby. „Tie však boli veľmi drahé a nie každý si ich mohol dovoliť,“ podotkla etnologička. Salónky prišli na stromček až koncom 19. storočia. „Neboli to však salónky, ako ich poznáme dnes. Bol to karamel, ktorý bol zabalený do farebných papierikov,“ dodala Nádaská, ktorá teraz pre portál Záhradkár uviedla, kedy by sme mali stavať vianočný stromček. Niekoľko dátumov má špecifickú symboliku.
Aby si Vianoce užili dlhšie
Článok pokračuje na ďalšej strane:
