Chudík im nechcel stáť v ceste. Paľo Bielik našiel šťastie u Marty, ktorá prijala aj nemanželskú dcéru
Legendárny režisér a herec sa narodil pred 113 rokmi.
Úspech filmového Jánošíka priviedol Paľa Bielika na profesionálnu umeleckú dráhu. V rokoch 1939 až 1942 bol členom SND v Bratislave a potom v rokoch 1943 až 1945 bol režisérom krátkych filmov. Počas Slovenského národného povstania (SNP) nakrútil s Karolom Krškom dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, z ktorých v roku 1945 vznikol dokument Za slobodu.
Varúj...!
Pri nakrúcaní filmu Varúj...! (1946), bol Paľo Bielik spoluscenáristom a Fričovým spolurežisérom, vytvoril tiež jednu z hlavných postáv. Ako samostatný režisér sa vyprofiloval vo svojom prvom celovečernom filme Vlčie diery (1948) z obdobia SNP, ktorý o rok neskôr získal Slovenskú národnú cenu. Vzápätí však cenzúra snímky Varúj...! aj Vlčie diery vyradila z filmovej distribúcie, pretože nevyhovovali ideologickým kritériám.
Po budovateľských úderkách Priehrada (1950) a Lazy sa pohli (1952) nakrútil Bielik obľúbenú komédiu V piatok trinásteho... (1953). Kým predošlé slovenské filmy sa nakrúcali v provizórnych ateliéroch, snímka V piatok trinásteho... ako prvá vznikla na pôde filmových ateliérov na bratislavskej Kolibe.
Vtipná a socialistická komédia
Ako uviedla filmová historička Petra Hanáková, je príznačné, že film dali robiť skúsenému profesionálovi Paľovi Bielikovi. Zadanie bolo pritom takmer nerealizovateľné – vytvoriť komédiu, ktorá by bola vtipná a zároveň socialistická.
„Bielik bol autorským režisérom a zvykol si sám písať aj scenáre. Keď mu scenár napísal niekto iný, nebol s tým uzrozumený a väčšinou si ho prepracoval. A keď nebol celkom stotožnený ani so svojím vlastným scenárom, podpísal ho pseudonymom Ján Bukva. Aj film V piatok trinásteho má uvedeného ako scenáristu Jána Bukvu. Recenzenti, ktorí netušili, že on a Bielik sú tá istá osoba, potom film hodnotili slovami – Ján Bukva je slabý scenárista, ale Bielik ako profesionál film dotiahol najmä situačným humorom,“ povedala Petra Hanáková.
Aj sám nakrútil Jánošíka
Svoje filmové majstrovstvo Bielik preukázal aj v historickej dráme Štyridsaťštyri (1957) a v ďalšej povstaleckej snímke Kapitán Dabač (1959), v ktorej dostal veľkú hereckú príležitosť Ladislav Chudík.
Napokon Bielik sám siahol po zbojníckej legende a vytvoril v rokoch 1962-1963 dvojdielny film Jánošík I-II. V poradí tretie spracovanie Jánošíka vzniklo pri príležitosti 250. výročia jeho smrti. Hlavnú úlohu vytvoril neherec, mladý lekár z Ilavy František Kuchta.
Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.
