Žime tak, aby sa v našom živote dobre cítili iní, vravieval. Zomrel obľúbený aforista Tomáš Janovic
Navždy odišiel Tomáš Janovic.
Slovensko prišlo o mimoriadnu osobnosť. Ako informuje SME, vo veku 86 rokov zomrel známy aforista Tomáš Janovic. Pre denník to potvrdila spisovateľova rodina. Pre jeho tvorbu je charakteristická jednoduchosť vyjadrovania. Zameriaval sa na spoločenské neduhy (pretvárku, byrokratizmus, protekcionizmus, rodinkárstvo...) a venoval sa aj témam, akými sú vojna, koncentračné tábory, rasové prenasledovanie. Spomienkami sa vracal do vlastného detstva a mladosti.
Aforistický talent
Tomáš Janovic sa narodil 22. mája 1937 v Bratislave. V rokoch 1955 - 1960 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil do redakcie satirického časopisu Roháč, kde sa prejavil jeho aforistický talent, ktorý naplno rozvinul v neskorších epigramoch a aforizmoch. V redakcii Roháč pracoval s krátkou prestávkou, keď bol v rokoch 1969 - 1970 dramaturgom bratislavského Divadla na korze, do roku 1992. Od vtedy sa venuje literárnej tvorbe v slobodnom povolaní, pričom určitý čas bol hovorcom Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA).
Knižne debutoval v roku 1959 básnickou zbierkou Život je biely holub, po vydaní ktorej sa preorientoval na tvorbu humoristicko–satirických žánrov. Vycibrený zmysel pre humor a satiru prejavil v dielach Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965), Posledná večera (1969), Óda po zet (1983), Ko(z)mické piesne (1986), Čítanie z ruky (1988), Stokrát o láske (1989), Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995) či Ruka majstra (1997). Tieto knihy sú zbierkami aforizmov, anekdot, reflexívnych básní, epigramov, veršovaných i neveršovaných bájok, humoresiek, satirických próz či dialógov.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.