Jedla len suché rožky s treskou, aby prežila. Speváčka Tina začínala v Bratislave s 1450 korunami
Boli časy, keď musela umelkyňa bojovať každý deň o prežitie.
„Bola som na tom zle, nemala som na nájom, neverila som, že sa ako speváčka uchytím a chcela som sa vrátiť domov,“ spomínala speváčka Tina pred pár rokmi na ťažké obdobie, keď prišla z východného Slovenska do hlavného mesta, aby tu urobila kariéru. Istý čas musela žiť len zo sociálnych dávok a jesť len rožky s treskou.
Našťastie našla okolo seba dobrých ľudí, ktorí jej podali pomocnú ruku a pomohli jej odraziť sa odo dna na spevácke výslnie. Dnes je z nej úspešná speváčka, moderátorka i herečka, ale aj mamina dvoch ratolestí. A hoci už niekoľko rokov bojuje so sklerózou multiplex, ďakuje za každý prežitý deň, lebo vie, že zajtrajšok nie je samozrejmosť.
O kariére speváčky nesnívala
Tina, vlastným menom Martina Csillaghová, sa narodila na východe Slovenska v Prešove 11. marca 1984 a ako dieťa vôbec nechcela spievať. Chcela hrať, a preto po skončení Gymnázia Milana Rastislava Štefánika v Košiciach odišla študovať herectvo do Banskej Bystrice, kam ju prijali. Iní však videli a počuli v jej hlase potenciál, a tak sa postupne začala venovať hudbe. Pre pracovné vyťaženie zo školy odišla, aby sa mohla v Bratislave zamerať na kariéru speváčky.
Keď sa potom postavila sa na dosky Divadla Gunagu, bol to pre ňu veľký moment. „Po 25 rokoch som si splnila sen,“ povedala vtedy pre denník Plus Jeden Deň nadšená Tina po premiére. „Napriek tomu, že to bolo náročné na psychiku aj fyzicky, pretože čas na prípravu bol veľmi krátky, tak som sa v tom predstavení našla a veľmi ma to bavilo,“ dodala.
Nemala čo jesť
Po príchode do hlavného mesta však Tina zistila, že to vôbec nebude také ľahké, ako si možno spočiatku myslela. Každý deň musela doslova bojovať o prežitie. Nemala peniaze a nemala čo jesť. „Musela som vyžiť zo sociálnych dávok, čo bolo 1 450 slovenských korún (asi 49 eur), to dnes takmer nepokryje ani moje denné náklady,“ spomínala v rozhovore pre magazín Ona dnes na náročné životné obdobie, keď opustila školu herectva a odišla z rodného mesta za kariérou do Bratislavy. Jedla vtedy iba suché rožky s treskou, aby dokázala z toho mála, čo dostala z úradu, vyžiť.
Asi po pol roku začala byť na tom naozaj zle, nemala na účty ani na zaplatenie bývania, navyše si vôbec neverila, že sa ako speváčka uchytí. „Chcela som sa vrátiť domov,“ hovorí.
Našťastie mala okolo seba dobrých ľudí, ktorí jej verili a ktorí jej podali pomocnú ruku.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
