Svadba je vraj dobrá len na jednu vec. Seriálová Bambuľka vychováva s mužom tri deti aj bez papiera
Ako malé dievčatko si svadbu predstavovala. Ona bola princezná a vedľa nej bol princ.
„Človek je s tým druhým zo slobodnej vôle. A to je jediný sľub, ktorý si tí dvaja môžu dať,“ hovorí o vzťahoch. Herečka, tanečníčka a režisérka Monika Haasová dlhé roky žije so svojím partnerom len tak nadivoko, ako to mnohí nazývajú, a tvrdí, že oni ku šťastiu svadbu nepotrebujú. Seriálová Bambuľka, ktorá mala výnimočný vzťah s hereckou legendou Júliusom Pántikom alias Dedom Jozefom, našla za hranicami Slovenska svoju osudovú lásku.
Päťročná pred kamerou
Monika Haasová sa narodila 18. decembra 1976 v Žiari nad Hronom. To, že sa stane herečkou, mala zrejme napísané vo hviezdach, keďže už ako päťročná hviezdila v seriáli Bambuľkine dobrodružstvá z roku 1982. Dodnes si spomína na konkurz aj na obdobie, keď nakrúcala Bambuľku. „Na konkurz vtedy prišlo okolo tristo detí. Poslali nám noty, podľa ktorých sme sa mali naučiť pesničku. Mama ju natočila na ruský magnetofón a ten u nás išiel od rána do večera. Keď som dostala rolu Bambuľky, musela som sa naučiť tri či štyri hrubé scenáre textov. Mama mi ich čítala pred spaním a na druhý deň som všetko vedela,“ zaspomínala si Monika v rozhovore pre týždenník Šarm.
Ráno potom pre ňu prišlo auto a išla do "práce". „Tam ma čakal veľký štáb, všetci boli ku mne dobrí a ja som preto mala vždy dobrú náladu. Vraveli o mne, že som bola disciplinovaná a myslím, že táto vlastnosť u mňa zotrváva,“ dodala.
Zo seriálu bol obrovský hit a Bambuľka-Monika sa stala nesmierne populárnou. „Bolo to šialenstvo. Prišla som do školy a spustila sa strašná hystéria, nechápala som to. Zrazu som bola slávna. To ale nie je niečo, čo malé dieťa vyhľadáva, skôr je to neprirodzený stav. Pozornosť som až tak nepotrebovala, nebolo to príjemné," priznala pre Šarm.
Skutočné priateľstvo
Skvelým bonusom k seriálu bolo skutočné priateľstvo medzi Monikou a hereckou legendou Júliusom Pántikom alias Dedom Jozefom. „Mali sme sa radi. Mala som vlastne tretieho dedka,“ spomína s dojatím na herca, ktorý do umeleckého neba odišiel 25. augusta 2002.
„Keď sme sa prvýkrát videli, opýtala som sa ho, či má žuvačku. A mal! Hneď sme boli kamaráti. Každé ráno sme chodili Volgou po Deda Jozefa, myslím, že takto som pána Pántika aj skutočne oslovovala. Kým sa vychystal, behala som po ich veľkom dome. Vnímala som to už ako taký ranný rituál,“ prezradila v relácii Zlaté časy na RTVS.
Umelec jej pomohol aj s prípravou na konzervatórium v Bratislave, kde Monika študovala v rokoch 1992 až 1998. Oslovila ho práve preto, lebo chcela rady od niekoho, kto bol z fachu a zároveň jej bol najbližšie. Spolu prechádzali texty, chodila k nemu domov, teda na miesto, ktoré od detstva poznala.
Na čo je dobrá svadba
Počas štúdia Monike učarovalo pohybové divadlo, a tak sa vybrala študovať do Holandska. A práve tam stretla muža, ktorý obrátil jej život naruby.
Článok pokračuje na ďalšej strane: