Hledáš někoho, soudruhu? Ikonické scény z Pelíškov vznikali priamo na pľaci, neraz s následkami

Poriadne horúco však na pľaci bolo aj pri scénach, kedy začali učiteľovi Sašovi horieť vlasy od plynového ohrievača. Hoci sa táto scéna pôvodne v scenári objavila, herec ju musel opakovať celkovo až šesťkrát. To malo za následok to, že film dohral s príčeskom, pretože oheň mu spálil príliš veľkú časť vlasov.

Takmer podobné oživenie do komédie priniesla aj prskavka, ktorú Bolek Polívka zapichol do vyčesaných vlasov kolegyne Simony Stašovej. Tu však nešlo o pokyn od režiséra, ale o čistú improvizáciu popri uvoľnenej atmosfére. Tú však na bratskej návšteve podčiarkli aj hlášky ako „Maršal Malinovskij!“ či „Brašuleeee...,“ ktoré sa taktiež v scenári nenachádzali. Polívkovi a Donutilovi sa tam však v danom momente hodili.

Vedel, že je najlepší, ale bál sa

Za azda najvýraznejší herecký výkon, ktorý v roku 2000 získal aj ocenenie Český lev, sa považuje ten, ktorý predviedol Jiří Kodet. Málokto vie, že pre napäté vzťahy sa ho režisér bál osloviť, aj keď dobre vedel, že sa na rolu cholerického otca Krausa hodí najlepšie. Kodet napokon s rolou súhlasil, no aj on prispel svojou dávkou improvizácie.

Málokto tiež vie, že ikonická scéna, kedy sa vyššie spomínaný učiteľ Saša ovdoveného otca opýta vetu: „Hledáš někoho, soudruhu?“ a vzápätí dostane poriadnu ranu palicou, nielenže údajne pôvodne v scenári vôbec nebola, no Jaroslav Dušek si z nej odniesol modrinu na niekoľko dní.

Prečítajte si tiež: Svojich mužov udusila láskou. Simona Stašová z Pelíškov je presvedčená, že každý sa v živote zaľúbi trikrát