Rodičia pred ňou skrývali jej fotky. Svoju tvár prijala, až keď sa po rokoch pozrela na svoj obraz
Myslela si, že plastické operácie vyriešia všetky jej problémy.
Pripomínajme svetu, že každý je krásny. Znie to ako klišé, ale pre 31-ročnú Ilku Brühlovú z Nemecka je to veta, na ktorej celý život tvrdo pracuje. Celé detstvo myslela, že nie je krásna a bála sa pozerať na svoj odraz v zrkadle. Ilka sa kvôli genetickej poruche narodila s rázštepom nosa a pery a okrem toho jej v pravom oku chýbal slzný kanál, takže jej na tvár neustále padali slzy. Odmietala sa na seba pozerať, rodičia museli zo stien zvesiť všetky jej fotky. „To bola moja stratégia vyhýbania sa,“ hovorí dnes Ilka, ktorá odvtedy prešla dlhú cestu.
Skrývanie pred bolesťou
Ilka si v detstve prešla odsúdením, ktoré si dokáže predstaviť len málokto. Ako bábätko jej zoperovali rázštep, no jej tvár zostala viditeľne „iná“. Pre deti v škole bola tou, ktorá stále plakala, ryšavým dievčaťom so zvláštnou tvárou, ryšavými vlasmi a pehami.
„Nebola som obeťou šikanovania, len som si všetko neuveriteľne sťažila,“ priznala po rokoch. Aby sa vyhla zvláštnym pohľadom a zvedavým otázkam ostatných detí, radšej sa všetkým vyhýbala. Zo strachu z odmietnutia sa utiahla do seba. „Tým som si život urobila oveľa ťažším, než skutočne bol,“ vysvetlila.
Na jednej strane bola Ilka obeťou urážok, no na druhej strane bola prvotriednou študentkou, ktorá sa rada učila a dosahovala tie najlepšie známky. „Bolo to ako žiť dvojitý život,“ spomínala. Tá najväčšia kríza prišla počas puberty. Podobnú tvár, akú mala ona, nevidela v žiadnych filmoch, v televízii ani v časopisoch. Ukázať svoju tvár bolo podľa jej slov horšie, ako keby sa mala ukázať nahá.
Ako tínedžerka išla s rodičmi za lekármi, od ktorých žiadala operáciu, ktorá by vyriešila jej bolestivé dýchanie nosom a neustále tečenie sĺz. Aj keď jej dýchanie robilo veľký problém, po operácii nosa túžila najmä z estetických dôvodov. „Na nič v živote som sa netešila tak, ako na tú operáciu. Zdalo sa mi, že to vyrieši všetky moje problémy,“ povedala.
Honba za dokonalosťou
O pár mesiacov prišiel ten deň. Po operácii sa zobudila s úplne novým nosom a slzným kanálikom. V panike si chytala opuchnutý nos a verila, že bude konečne krásnou. „Očakávania sa ale nenaplnili. Hnusný hlas v mojej hlave sa nedokázal utíšiť nejakou operáciou,“ povedala o náročných chvíľach, keď jej na sebe prekážalo všetko. Ustupujúci stred tváre aj zdeformované oko. Túžila po ďalších operáciách, vďaka ktorým by sa konečne mohla mať rada.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
