Poľský lekár obetoval pre siroty vlastný život. Jeho 10 rodičovských prikázaní platí ešte aj dnes
Ilustračná fotografia / Zábery z filmu Korczak — Foto: Freepik; Studio Filmowe Perspektywa
Janusz Korczak žiadal už na začiatku minulého storočia pre deti právo na úctu a rešpekt. Tento muž bol pre deti ochotný riskovať všetko.
Deti v sirotinci, ktorý prezývali aj „Detský republika“ mali svoj vlastný súd, ktorý vypočul ich sťažnosti a zabezpečil spravodlivosť. Deti zodpovedali aj za vydávanie prílohy novín, ktoré Korczak písal pre židovské deti a práve jeho siroty vybrali témy, ktorým sa má venovať. Korczak bol lekárom, spisovateľom aj vychovávateľom zároveň a svojou dobrotou si získaval srdcia všetkých Poliakov. Začiatkom druhej svetovej vojny sa ale stal jedným z terčov nacistov, ktorí nechápali, ako sa môže zastávať židovských detí. „Dieťa nie je žreb, ktorý by mal dostať cenu v podobe portrétu v súdnej sieni richtára alebo busty vo foyer divadla. Každý z nich má svoju vlastnú iskru, ktorá dokáže vyrezať záblesk šťastia a pravdy,“opisoval vo svojich knihách.
OTD in 1942, Janusz Korczak (centre, wearing cap) walked to Warsaw's Umschlagplatz & boarded a train with the children of his orphanage. Their destination, Treblinka. Together with Stefa, about 12 members of his orphanage's staff & around 200 children, they all perished. pic.twitter.com/12M3L2ebsJ
Rastúca nenávisť voči Židom si vybrala svoju daň. Sirotinec skončil vo Varšavskom gete a Korczak zase v žalári, pretože odmietal nosiť Davidovu hviezdu. Nakoniec sa dostal von vďaka priateľovi, ktorý mu ponúkol falošné doklady, aby mohol utiecť z Poľska do bezpečia. Korczak však túto ponuku rázne odmietol, nechcel nechať siroty napospas osudu, a tak sa zo žalára vybral rovno za nimi.
V gete zháňal pre deti jedlo aj lieky a zároveň im chcel vytvoriť určitú rutinu, aby dokázali prežiť aj v tomto pekle na zemi. So spolupracovníkmi im robili koncerty, predstavenia aj vyučovacie hodiny, aby siroty aspoň na chvíľu zabudli na realitu. Korczak zostával pri deťoch, aj keď mu poľská exilová vláda dávala niekoľko ponúk na útek. Odvážny vychovávateľ vedel, aký osud ho čaká. Smrť mu začala dýchať na krk čoraz intenzívnejšie.
— On This Day in Jewish History (@dailyjewish) July 22, 2021
Najmladšiu sirotu držal v náručí
V predvečer 21. júla si do svojho denníka zapísal: „Narodiť sa a naučiť sa žiť je ťažká úloha. Zostala mi oveľa ľahšia úloha - zomrieť. Po smrti to môže byť opäť ťažké, ale nemyslím na to. Minulý rok, minulý mesiac alebo hodina. Chcel by som zomrieť, udržiavať duchaprítomnosť a pri plnom vedomí. Neviem, čo by som sa s deťmi rozlúčil. Rád by som povedal veľa, a preto: majú právo zvoliť si svoju vlastnú cestu.“ V tom čase vedel, že siroty z detského domova deportujú do koncentračného tábora.
