Mám prácu na 20 rokov, tešil sa Mengele, keď ich uvidel. Trpasličia rodina z Osvienčimu anjela smrti prežila
Život obľúbených hudobníkov sa obrátil naruby, no svoj boj s osudom len tak ľahko nevzdali.
Veľkou ranou bola smrť otca, ktorý zjedol otrávenú rybu. Deväť rokov po narodení najmladšej dcéry zomrela aj mamička väčšiny detí a tie sa stali sirotami. Medzi súrodencami bol však obrovský vekový rozdiel - najmladšia Perla bola až o 35 rokov mladšia ako jej najstaršia sestra. Na boj proti osudu teda nezostali deti samé, pomohli im aj ich dospelí súrodenci.
Po smrti rodičov prišla ďalšia rana, ktorá súvisela s ich etnickým pôvodom. Ovitzovci boli Židia a nástup nacistov v Európe pre nich znamenal smrteľné nebezpečenstvo.
„Židia a psy mali zakázané chodiť po ulici. Židom nebolo dovolené nakupovať. Ak by ste vyšli von, zastrelili by vás, alebo by vás hrozne dobili. Ktosi prišiel s bubnom a povedal, že všetci Židia musia odísť zo svojich domovov a ísť do geta. A čo je geto? Nikto to vtedy ešte nevedel,“ povedala Perla Ovitzová pre Smithsonian Channel.
Zobudili Mengeleho
Keď začali po začiatku vojny Židov prevážať do koncentračných táborov, putovali tam aj Ovitzovci. Keďže sa svojím dwarfizmom natoľko odlišovali, čakali ich vlastne len dve možnosti. Buď by ich nacisti ako „spoločensky nežiaducich“ hneď poslali do plynu, alebo by ich čakali kruté experimenty „árijských odborníkov".
Keď sa Ovitzovci dostavili do tábora Auschwitz-Birkenau, vojakom ihneď im napadlo, ako by si prostredníctvom trpasličej rodiny mohli prilepšiť. Vedeli, že obávaný Doktor smrť Josef Mengele rád skúma ľudí s nepriemerným vzrastom. Napriek tomu, že spal, vojaci sa ho prišli opýtať, či by na Ovitzovcoch nechcel vykonávať pokusy. Rozospatého Mengeleho nový objav veľmi potešil. „A teraz mám prácu na 20 rokov,“ cituje jeho nadšenie The Guardian.
Kde je moja trpasličia rodina?!
Súrodenci si na lekára, prezývaného aj Anjel smrti, spomínajú ako na záchrancu. Jeho experimenty ich totiž udržiavali nažive a odkladali druhú možnosť - smrť. Mengele im dokonca zabezpečil bývanie v časti tábora a nemuseli sa báť ani o jedlo, keďže ich porcie boli väčšie.
Raz im vraj bezprostredne išlo o život.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
