Neverila, že po nehode si niekoho nájde, no Patrik si vybral ju. Veronika dokráčala k oltáru po vlastných
Láska si ju našla tam, kde práve bola.
„Nič ma netrápilo, svet bol gombička,“ spomína Veronika Fejová na svoje začiatky na strednej škole. Žila vtedy obyčajný život priemerného tínedžera, mala priateľa, kamarátky, občas si s nimi šla zatancovať, inokedy športovala. Pred deviatimi rokmi jej však život zmenila jediná sekunda.
Pravdu prijímala ťažko
Veronika sa spolu s kamarátom práve vracala do Oravskej Lesnej. Po skončení zábavy odtiaľ autom odviezli prvú skupinu kamarátov a vracali sa pre tú druhú. Pár kilometrov pred cieľom sa však čelne zrazili s protiidúcim autom. „Bola som úplne bezradná, nevedela som sa ani pohnúť a mobil som mala úplne rozbitý,“ pamätá si.
V nemocnici sa Veronika prebrala až po troch týždňoch a keď jej lekári oznámili, že pre zlomené stavce už nikdy nebude chodiť, ich slová ju tak rozrušili, že ju museli znova uspať. „Na nič z toho, čo prišlo, som nebola pripravená,“ priznáva pre SME.
Čakala na lásku
Po mesiacoch na lôžku ju čakal pobyt v kúpeľoch, kam prišla stále veľmi slabá a ako ležiaca pacientka. Tu našla oporu hlavne vo fyzioterapeutke, ktorá ju stále povzbudzovala a verila, že sa jej stav zlepší. Dnes Veronika trávi čas hlavne cvičením, ktoré bolo pre ňu sprvu náročné, no teraz si bez neho nevie predstaviť jediný deň.
Ruky jej zosilneli a aj keď ju nohy ešte celkom neposlúchajú, má v nich aspoň trochu citu, predtým si ich necítila vôbec. „Najviac som sa bála toho, že sa o seba nezvládnem postarať, dnes to však dokážem,“ hovorí. Dlho ju trápila aj láska. Postupne sa zmierila s tým, že si na vozíku žiadneho priateľa nenájde.
Zo všetkých dievčat si vybral ju
Článok pokračuje na ďalšej strane:
