Pani Anka pracovala 50 rokov v košických jasliach: Dieťa potrebuje hlavne lásku, milé slovo a pritúlenie

Keď v októbri 1973 začala pracovať, ešte nevedela, že celú kariéru strávi v metropole východu. Najprv bola detskou sestrou v jasliach, neskôr ich vedúcou, zástupkyňou, hospodárkou, učiteľkou v materskej škole a posledných 18 rokov viedla jediné mestské jasle v Košiciach. Pani Anna Čorňáková sa koncom minulého roka chystala do dôchodku, no na jej veľkej láske k deťom to nič nemení. Milovala ich vždy, aj vtedy, keď plakali.

Plienky museli vyvárať

Na začiatku si mohla vybrať medzi prácou sestričky v nemocnici alebo v jasliach. Aj keď si nebola istá, čo všetko bude na takejto pozícii robiť, kvôli dcére sa rozhodla nastúpiť do jaslí. Hovorila si, že tam bude dovtedy, kým dcérka nevychodí škôlku. „A mne sa práca s deťmi tak zapáčila, že som už do nemocnice nešla,“ spomína pre SME.

V tom čase ešte používali bavlnené plienky, ktoré vyvárali v kotloch. „Potom sa dali do kadí, kde ich ženy ručne plákali, potom ich premiestnili do žmýkačky a sušili ich vonku na šnúre na dvore,“ vysvetľuje pani Anna.

Prečítajte si tiež: Sama má málo, no aj tak prichýlila šesť vnúčat. Babičke Judite čin neznámeho dobrodinca nahnal slzy do očí

Mali pri nej pocit bezpečia

Aj keď jasle nemali vždy dobrú povesť, skúsená Anka za ne ručí. Po desiatkach rokov praxe hovorí, že tu deťom nie je zle a aj keď si ráno pri lúčení s rodičmi na chvíľu poplačú, slzy rýchlo vystrieda úsmev a radosť.

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.