Dostal infarkt, tak si dal pivo a išiel hrať. Tvrdohlavý Karol Čálik by bol bez milovanej Markéty stratený
Keby si ako štvorročný neprešil na šijacom stroji ukazovák, z ktorého mu potom trčali nite odspodu aj zvrchu, pravdepodobne by hercom nebol.
„No nielenže bola pekná tanečnica, ale aj šikovná v domácnosti. Čo viac som si mohol priať?“ konštatuje so smiechom herec s tým, že sa dodnes o neho s láskou stará. „Síce som dosť výbušný, cholerický, ale moja žena to, našťastie, dokáže pardonovať," poupravil svoju povahu v rozhovore pre Plusku. Dodal, že azda aj z tohto dôvodu spolu dokázali prežiť viac ako 40 rokov a vychovali spolu dcéru Markétu.
Adoptovaní synovia
Len málokto však vie, že ich rodina je ešte o čosi väčšia. Okrem vnúčat, pre ktoré sa snaží byť tým najlepším dedom aj napriek tomu, že žijú až vo Francúzsku, majú na diaľku adoptovaných dvoch bratov z Indie.
„Pred rokmi, keď boli naše deti už dospelé, sme si s manželkou povedali, že by sme mohli pomôcť niekomu, kto tú pomoc potrebuje a cez Slovenskú katolícku charitu sme sa dostali k dvom bratom z Indie. Ich otec bol v base, lebo zabil ich matku a o chlapcov sa starala ich babička,“ opisuje pre Senior Magazín ťažký príbeh chlapcov, za ktorých bojoval dlhé roky. A hoci ich delia tisícky kilometrov, skutočne ich považuje za svojich vlastných.
Posledný sen
„Ten starší skončil vlani strednú školu a zaujímavé je, že toho mladšieho zaujíma herectvo a spev, reprezentuje školu na všelijakých vystúpeniach,“ smeje sa herec. Keď už herectvo nevoňalo jeho vlastným deťom, v jeho šľapajach predsa len niekto kráča.
Aj keď vo svojom živote mal mnoho snov, po tom, ako pred pár rokmi absolvoval tri vážne operácie chrbtice a učil sa opäť chodiť, sníva už len o jednom. „Dnes túžim už len po tom, aby som dožil tak, žeby som nikomu nebol na príťaž. Lebo to je veľmi zlé. Takže prosím Pána Boha, aby mi dal toľko zdravia, aby som nikomu nebol na obtiaž. Zatiaľ nie som, chvalabohu,“ uzatvára pre Plusku herec, ktorý celý život nemyslí len na seba a rodinu, ale hlavne na ostatných.