Prečo som to prežil ako jediný? pýtal sa. Martin Farkaš z havarovaného lietadla napokon našiel svoj pokoj
Od najväčšej tragédie slovenského vojenského letectva prešlo 18 rokov.
Písal sa 19. január 2006, keď krátko po 17. hodine z letiska v kosovskej Prištine vzlietlo lietadlo vzdušných síl SR s cieľom doviezť 43 vojakov z mierových misií KFOR späť domov, za rodinami. V tej chvíli nikto ani len netušil, že domov sa vráti len jediný z nich - Martin Farkaš. Jediný preživší najväčšej leteckej tragédie v novodobej histórii Slovenska pred niekoľkými týždňami prijal pozvanie na hory s Jánom Tribulom a priznal, že od depresií ho zachránil len návrat medzi kolegov.
Mrazivé spomienky
„Spomienky sú stále, no nespomína sa mi na to dobre,“ začína rozprávanie Martin Farkaš. Pri tragédii prišiel o desiatky kamarátov, s ktorými dlhé mesiace slúžil na misii v Kosove. „Celý let bol pokojný, obloha bola jasná. Tie problémy boli až v posledných fázach letu, keď nás začalo silno triasť,“ spomína si na momenty, po ktorých sa lietadlo nebezpečne naklonilo a v tme narazilo do zalesneného kopca medzi maďarskými obcami Hejce a Telkibánya.
Napriek beznádejnej situácii si v osudných okamihoch dokázal zachovať chladnú hlavu a pokúsil sa ešte niektorých kamarátov zachrániť. „Adrenalín ma držal na nohách. Necítil som žiadnu bolesť. Bola strašná zima, až -16°C, tak som rýchlo pohľadal nejakú bundu. Potom som mobilom privolal pomoc,“ povedal vtedy dvadsaťsedemročný nadporučík pre portál Topky.
Na pomoc si musel počkať
„Na tie veci, ktoré sa diali na kopci, si pamätám len na to, ako keby som bol v nejakom filme a moju úlohu hral niekto iný. To som nebol ja, ja som bol v šoku a vtedy funguje človek úplne inak,“ uviedol pre TV Noviny. Dodal, že bez váhania volal policajtov. „V tej chvíli som mal pocit, že reagujem racionálne, vysvetlil som im situáciu, ale oni ma stále nevedeli pochopiť. Potom, keď som si spätne prečítal zvukový záznam, tak som ho nevedel pochopiť ani ja,“ dodáva.
Keďže išlo o veľmi ťažko dostupný terén, pomoci sa dočkal až po dlhých troch hodinách. „Hladina adrenalínu vo mne v tom momente klesla a stratil som úplne všetky sily,“ povedal po nehode, keď ho záchranári urýchlene prevážali na košické ARO.
Prečo som zostal a oni odišli
Článok pokračuje na ďalšej strane:
