Poctivý, skromný a slušný. Keď Ondrej Nepela navždy odišiel, bola to veľká rana aj pre jeho druhú mamu
Legendárny krasokorčuliar by oslávil 73. narodeniny.
Silnými stránkami Nepelu boli koncentrácia, pokoj a rozvaha. Slovo tréma bolo pre neho neznáme. „Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž, vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať, čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná,“ opísala Múdra. Pridala sa aj ďalšia slávna trénerka Míla Nováková: „Ondro bol skromný a charakterný chlapec, ktorý často postával len v kútiku. Za vrchol šťastia považoval, keď naňho Karol Divín prehovoril. To mu stačilo.“
Výmyselník vo výťahu
Ako trinásťročný debutoval na zimnej olympiáde 1964 v Innsbrucku. Nováková spomína na to, ako so štrnásťročnou Hanou Maškovou zablokovali výťah v olympijskej dedine. „Nemohli sa ho nabažiť, jazdili na jedenáste poschodie a dole. Obaja potom zomreli príliš skoro. Niekedy mám pocit, že tí slušní odišli, zatiaľ čo iní zostávajú,“ povedala.
Nepelu 21. decembra 2000 vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala Hilda Múdra, ktorá ho viedla počas jeho celej 15-ročnej športovej kariéry. Pod jej vedením získal osem titulov majstra Československa. Štartoval na troch zimných olympijských hrách, v roku 1964 v Innsbrucku obsadil 22. miesto, o štyri roky neskôr v Grenobli bol už ôsmy. Na ZOH v Sappore v roku 1972 patril už k favoritom, čo dokázal ziskom zlatej medaily.
Krasokorčuliarsku dominantnosť potvrdzoval Nepela aj na európskych a svetových šampionátoch. Na majstrovstvách sveta získal v rokoch 1971, 1972 a 1973 zlaté a v rokoch 1969 a 1970 strieborné medaily. Na európskych šampionátoch mu päťkrát (1969, 1970, 1971, 1972, 1973) zavesili na krk zlatú medailu. Z ME si trikrát (1966, 1967, 1968) odniesol aj bronz.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
