Mnohí kolegovia ním pohŕdali, jeho to neodradilo. Louis de Funés našiel životnú lásku až na druhý pokus

Jeanne Augustine Barthélemy de Maupassant pochádzala z rodiny slávneho francúzskeho prozaika Guy de Maupassanta. Praneteri slávneho spisovateľa sa vraj nízky mužíček, ktorý ľudí bavil nielen hrou na piano, ale aj grimasami, zapáčil ihneď. Aj preto sa v roku 1943 vzali. Jeanne sa stala jeho vernou spoločníčkou, priateľkou a jediným človekom, pred ktorým sa vždy dokázal otvoriť. Z úcty k nej vraj neprijímal úlohy filmových neverníkov. Strávili spolu 40 rokov a narodili sa im dvaja synovia, Patrick a Olivier, ktorý sa síce dal na dráhu pilota, no s otcom účinkoval v niekoľkých filmoch.

Úspech prichádzal postupne

Hoci sa Louis de Funés po roku 1945 stal profesionálnym hercom, úspech prichádzal len postupne. Napríklad v roku 1951 sa objavil v dvanástich filmoch, no len v jednom vyslovil aspoň vetu. Ľahšie to šlo na divadelných doskách. Zlom nastal v roku 1958, kedy Louis de Funés doslova zažiaril v komédii Oskar.

Hra sa dočkala 600 repríz a Funés sa v nej prejavil ako zdatný improvizátor a autorský herec, ktorý si sám vymýšľal väčšinu gagov. „Už ste videli Oscara? Ale možno ste ešte nevideli Louisa de Funésa v Oscarovi. Robí grimasy, jedno obočie zamračí, druhé vysunie hore až ku korienkom vlasov, klame telom a kriví tvár, že vyzerá ako z gumy," písali o predstavení kritiky. Prichádzali aj hlavné úlohy vo filmoch, napríklad v komédii Pouic pouic, ktorú v roku 1963 nakrútil Jean Girault.

Obľúbení Žandári

Práve tento režisér sa postaral o prelom vo Funésovej kariére, keď ho v roku 1964 obsadil do komédie Žandár zo Saint Tropéz. Vycítil Funésov potenciál a pochopil, že ide o typ herca, ktorému treba dať priestor. Parodovanie snaživých no obmedzených mužov zákona spolu s atraktívnym prostredím prímorského letoviska urobili zo Žandárov hit, ktorý sa dočkal ďalších piatich pokračovaní: Žandár v New Yorku (1965), Žandár sa žení (1968), Žandár vo výslužbe (1970), Žandár a mimozemšťania (1979) a napokon Žandár a žandárky (1982).

Prečítajte si tiež: Keď na zem spadla torta, oni jediní ju išli jesť. Láska Hawkeyeho z M.A.S.H a jeho Arlene trvá 68 rokov

V roku 1964 tiež nakrútil André Hunebelle prvú z trojice komédii o Fantomasovi, v ktorých Funés stvárnil cholerického komisára Juvea. Pre veľký úspech nasledovali pokračovania Fantomas sa hnevá (1965) a Fantomas kontra Scotland Yard (1967). V roku 1965 si zahral Funés s komikom Bourvillom vo filme Smoliar Gérarda Ouryho. O rok neskôr ho ten istý režisér obsadil do snímky Veľký flám. Hlavnú postavu majiteľa reštaurácie vytvoril Funés v komédii Grand restaurant pána Septima (Jacques Besnard).

V hudobnej komédii Piti Piti Pa (Serge Korber, 1970) si spolu s Funésom zahral hlavnú rolu aj jeho syn Olivier. Nasledovala historická snímka Rozmary mocných (Gérard Oury, 1971) a v tom istom roku aj čierna komédia Jo (Jean Girault). V tomto filme komikovi výnimočne prepožičal hlas herec Jiří Císler, keďže ho František Filipovský nestihol dokončiť. Práve legendárny Filipovského dabing však pridal Funésovej komike ďalší rozmer.

Niektorí ním opovrhovali

V roku 1974 postihol Funésa prvý infarkt, po ktorom zmiernil svoje pracovné tempo. V roku 1976 nakrútil komédiu Krídelko alebo stehienko? a režisér Claude Zidi ho spolu s populárnou Annie Girardotovou obsadil aj do filmu Jeden hot a druhý čihi (1978). Najčastejšou Funésovou hereckou partnerkou však bola Claude Gensac, ktorá hrala jeho manželku v žandárskych komédiách. Práve ona spomínala na Funésov perfekcionizmus: „Keď herec nebol spokojný s tým, ako záber odohral, radšej ho zámerne pokazil, aby donútil režiséra ho opakovať."

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.