Desiatky mužov mali zomrieť na choleru. Za ich koncom však boli manželky, ktoré túžili po rozvode
Za skupinou s názvom Tvorkyne anjelov stála pôrodná asistentka, ktorá dokázala vyrobiť jed pre ženy z celej dediny.
Tým riešením mala byť otrava arzénom, ktorý pôrodná asistentka vyrábala destilovaním lepivých pásov mucholapiek. Tých, ktorí mali o vyrobený jed záujem, bolo veľa. Odhaduje sa, že týmto jedom bolo usmrtených až päťdesiat ľudí, kvôli čomu si dedina Nagyrév vyslúžila prezývku „Vražedný okres“. Svoje zločiny zamaskovali ženy ako obyčajné prípady cholery, pretože symptómy boli veľmi podobné – vracanie, bolesť brucha, hnačka. Otrava arzénom bola preto dokonalým zločinom.
Tvorkyne anjelov
Niektoré ženy sa v skutočnosti rozhodli zbaviť nielen nepohodlného manžela, ale otrávili aj ostatných príbuzných a dokonca aj vlastné deti. Podľa forenznej psychologičky Ramslandovej Maria Vargová zabila sedem členov svojej rodiny, pretože smrť svojho manžela považovala najmä za vianočný darček pre seba. Vraždy otrávením skončili až v roku 1929, keď prichytili zdravotnú sestru Ladislus Szabovú, ako sa snažila otráviť arzénom víno. Po výsluchu sa priznala, že jed mala od Fazekasovej, ktorá robila distribútorku pre celú dedinu aj priľahlé oblasti. Celkový počet obetí v tejto časti Maďarska môže byť podľa niektorých odhadov až tristo ľudských životov.
Keď polícia prišla Fazekasovú zatknúť, bola už mŕtva. Pred ich príchodom si vzala trochu vlastného jedu. V ten deň však stihli zadržať tridsaťosem žien, pričom 26 z nich išlo skutočne pred súd, kde dostali názov „Tvorkyne anjelov“. Osem z nich bolo odsúdených na smrť, sedem žien odsúdili na doživotie a ostatné boli vo väzení niekoľko rokov.
Pred súdom priznali rôzne motívy, ktoré ich dohnali až k vraždám. Niektoré tvrdili, že sú psychicky choré kvôli násilným manželom, iné chceli dostať do rúk pozemky či peniaze, ktoré vlastnili ich rodiny. „Neexistoval jediný motív. Bolo v tom veľa rôznych okolností – chudoba, alkoholizmus, nezamestnanosť, vojna. Veľa mužov sa domov z vojny vrátilo zmrzačených či práceneschopných,“ prezradila pre Independent režisérka Astrid Bussinková, ktorá o týchto ženách natočila krátky dokumentárny film. Maria Gunya, ktorej otec vyšetroval daný prípad, v roku 2005 povedala pre BBC, že skutky „Tvorkýň anjelov“ netreba obhajovať, no správanie mužov k ženám sa po odhalení otráv skutočne výrazne zlepšilo.
„Po stáročia sa dedinským ženám hovorilo, že bez mužov nemôžu žiť. Potom prišla vojna a oni zistili, že im je bez mužov dobre, v skutočnosti lepšie ako predtým, pretože už neboli týrané. Zavraždiť ich, keď prišli domov, bolo zúfalým riešením pre zúfalé časy,“ dodala na záver režisérka Bussinková.
avízo
