Slováci sa nemajú na čo sťažovať, hovorí Slovenka v Austrálii. Z dvoch rokov sa jej pobyt predĺžil na dvadsať

Bol to náročný proces požiadať o trvalý pobyt?

Áno, trvalo mi to dva roky. Človek o neho môže požiadať kedykoľvek, len musíte spĺňať podmienky. Napríklad sa tam oženiť/vydať, alebo si nájsť sponzora, ktorý sa za vás zaručí alebo mať vzdelanie/profesiu, ktoré je na trhu žiadané a Austrálčan ho nechce robiť. Mne sa podarilo nájsť sponzora. Po získaní statusu trvalého pobytu som už nemusela byť študentom. Mohla som pracovať na plný úväzok ako tréner - individuálny koordinátor hendikepovaných ľudí, čo už robím desať rokov.

Pracujete ako pedagogička a trénerka s hendikepovanými ľuďmi. Aké majú v Austrálii možnosti?

Toto je jeden z paradoxov krajiny. V Austrália je krajina, kde hendikepovaní majú takmer rovnaké možnosti ako zdraví. Majú organizácie, ktorá sa starajú o znevýhodnených ľudí. Rodič príde napríklad s autistom. Urobia sa potrebné vyšetrenia a testy, stanoví sa plán s cieľmi pre klienta tak, aby sa mohol plnohodnotne zaradiť do komunity. Napríklad, aby naučili dieťa žiť samostatne, socializovať sa, vedieť písať na počítači, komunikovať telefónom, cestovať dopravou a variť.

Rodina klienta osloví naše centrum a my vyčíslime cenu, akú bude potrebovať na ročný tréning a vzdelávanie. Organizácia za účasti rodičov schváli náklady a my sa pustíme do práce. Mám klientov, ktorí komunikujú iba znakovou rečou áno a nie, pomocou tabletu alebo komunikujú len pohybom ruky. Našou úlohou je nájsť cestu ako dosiahnuť ciele, aby hendikepovaný človek mohol byť nejakým spôsobom integrovaný do spoločnosti.

Žijete 20 rokov v Austrálii. Čo vás prekvapí, keď sa vrátite na Slovensko?

Bola som na Slovensku minulý rok v lete a blížili sa vám akurát voľby. Bola som prekvapená, že veľa mojich kamarátov zvažovalo, či vôbec pôjde voliť. Ja som sa po dvadsiatich rokoch stala občiankou Austrálie. Bol to dlhý proces a na konci som musela zložiť skúšky, aby som vedela, aké mám práva a povinnosti. Austrálčan je napríklad povinný ísť voliť. Keď nejde, pokutujú ho.

Hovorila som o situácii u nás v robote, kde pracujem s ľuďmi rôznych častí sveta. Známi z iných krajín mi povedali, že si vôbec neuvedomujeme, aké máme šťastie, že môžeme rozhodovať. V ich krajine ani v mnohých ďalších, ženy voliť nemôžu. Niekde sa ľudia nemôžu vyjadriť slobodne vôbec. Takže v Austrálii či sú to voľby alebo referendum je účasť takmer stopercentná. Výsledky slovenských volieb ma však prekvapili ešte viac.

Sledujete politiku? Aké sú najdôležitejšie témy, ktoré v Austrálii riešite?

Článok pokračuje na ďalšej strane: