Simona precestovala kus sveta, aby si uvedomila cenu rodného Slovenska. Sme ako Patagónia, hovorí
Výlety do cudziny jej pomohli oceniť to, čo máme doma.
Študovala právo, viac ako 14 rokov pracovala pre medzinárodné advokátske kancelárie, no jej srdce si získalo cestovanie a tanec. Simona Rapavá absolvovala svoju prvú výpravu, expedíciu do Mongolska, ešte s otcom. „Ležali sme spolu na snehu, bolo asi mínus 35 stupňov. Neskôr som sa dozvedela, že ten teplomer bol iba do toho stupňa, takže tá zima mohla byť pokojne aj väčšia,“ zaspomínala pre vobraze.sk.
Všade kontrolovala podlahy
Odvtedy sa nebojí cestovať sama a na vlastnú päsť. Po vysokej škole objavila argentínske tango, ktoré si ju tak získalo, že sa rozhodla odísť do Buenos Aires, aby sa mu mohla venovať. Tento tanec ju sprevádzal takmer celých desať rokov a precestovala vďaka nemu niekoľko kútov sveta. Tanečné topánky si už z batožiny ani nevykladala.
„Neustále som sa pozerala na podlahy všade, kam som šla, s tým, či by sa dalo na nich tancovať. Bola to taká klasická tango deformácia,“ smeje sa. Počas svojej prvej sólo cesty do Argentíny, Čile, Bolívie a Peru si vytvorila hlbší vzťah k prírode. Dnes už nedá dopustiť ani na tú slovenskú. Najkrajšie sú podľa ostrieľanej cestovateľky naše jaskyne, hory, doliny, plesá a netreba zabúdať ani na obrovské množstvo hradov a zámkov.
Viac dôvery a usporiadané priority
„Uvedomila som si, akú unikátnu a krásnu prírodu a divočinu máme aj tú doma, a to na tak malom území. Vždy, keď sa ma niekto teraz opýta, aké je Slovensko, tak odpovedám, že je to taká malá Patagónia,“ hovorí Simona. Väčšinou sa na cesty vydá sama a nebojí sa chodiť stopom. Na svojich cestách sa rada rozpráva s pouličnými umelcami a často oslovuje aj domácich.
Ľuďom, ktorí cítia potrebu vycestovať, však radí, aby si na začiatok zvolili bezpečné krajiny a až časom pridali niečo odvážnejšie.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
